Z pohľadu Justina:
„Si taký zlatý keď si nervózny.“ Kelsey povedala do telefónu a vedel som že sa zaškerila po tom čo to povedala.
Zastonal som. „Nie som nervózny zlatko.“ Zamračil som sa a vyhadzoval som si loptičku a chytal som ju stále dookola, telefón som mal položený medzi uchom a plecom.
„Nemusíš mi klamať; viem že moji rodičia môžu byť dosť zastrašujúci. Je v poriadku byť nervózny.“
„Po desiaty krát zlatko, nie som nervózny.“ Zasyčal som.
Kelsey sa len zaškerila „Ako povieš, len buď sám sebou a uisti sa že budeš vyzerať prijateľne.“
Posmešne som odfrkol a prevrátil som očami. „Byť sám sebou? Chceš aby som si doniesol zbraň?“ nasilu som sa zasmial. „A čo je zle na tom ako sa obliekam?“
„Nie,“ stresujúco vzdychla. „Nechcem aby si si doniesol zbraň.“ nachvíľku prestala hovoriť a tipujem že si prešla prstami cez vlasy čo robí vždy v takýchto situáciách. „A obliekaš sa ako zločinec Justin.“
Skoro som sa zadusil na sline. „Zločinec?“
„Jop,“ povedala a zdôraznila to 'p' aby spravila efekt. „Nie žeby som nepovažovala tvoj tvrďaský výzor za vzrušujúci ale mojim rodičom by sa nepáčilo keby si prišiel v rifliach, tričku a koženej bunde. Ideme na večeru; ukáž im že si taký ako všetci ostatný.“
„Ale ja nie som ako všetci ostatný.“
„Samozrejme,“ Kelsey zdôraznila. „viem že nie si ale mohol by si sa aspoň pokúsiť tváriť sa ako normálny chalan. Ukáž im že sa nemajú čoho báť.“
Vzdychol som a silno som stlačil oči. „Robíš to hrozne ťažké zlatko.“
„Nie, nerobím si len moc lenivý na to aby si sa obliekol.“
Zasmial som sa lebo som vedel že má pravdu.
„Nehovorím že si musíš obliecť oblek, Justin. Len by si mal vyzerať prezentatívne.“
Prikývol som a keď som si uvedomil že ma nemôže vidieť rýchlo som odpovedal. „Dobre.“
„Ďakujem.“
„Pre teba čokoľvek zlatko.“
Pozrel som sa hore keď chalani vošli do obývačky. Posadali si, odhodil som loptičku a chytil som si mobil do ľavej ruky, tľapol som si s chalanmi predtým ako som vrátil pozornosť ku Kelsey.
„Dobre ale nanešťastie pre mňa si musím spraviť úlohy, vidíme sa neskôr.“
„Áno, vidíme sa.“ Vzdychol som.
„Milujem ťa.“
„Aj ja ťa milujem.“ Dal som si telefón preč od ucha a ukončil som hovor.
„Kelsey?“ Bruce sa spýtal s nadvihnutým obočím a ukázal na telefón.
Prikývol som a vydýchol som.
Marcus sa zachichotal. „Čo sa deje Bieber? Nechce s tebou mať sex?“
Otočil som k nemu hlavu a zazeral som. „Nie, ty idiot.“ Vyprskol som. „Musím sa dnes stretnúť s jej rodičmi.“
„Ohhh,“ Bruce zasyčal čím naznačoval že cítil moju bolesť. „Musíš sa stretnúť s rodičmi čo? Veľa šťastia. Budeš to potrebovať.“
Prikývol som. „Viem.“
„Čo je zlé na jej rodičoch?“ John si vyložil nohy na stôl, jednu cez druhú a venoval mi všetku pozornosť.
