Z pohľadu Justina:
Musel som odložiť bokom to že som bol naštvaný a prebiť tú potrebu niekoho zabiť pretože si to Kelsey všimla hneď ako som nastúpil do auta.
„Si v poriadku?“ spýtala sa ma, obavy a zmätenosť mala vpísanú v očiach.
Silno som zaťal sánku, snažil som sa ovládnuť svoj hnev aby som si to nevybil na nej. Oblizol som si pery, otočil som kľúčom v zapaľovaní a vyšiel som na cestu. „Je mi dobre.“
Kútikom oka som videla ako sa Kelsey nepohodlne pomrvila, chcela sa ešte niečo spýtať ale zahryzla si do jazyku, nechcela ma rozrušiť.
Dobré dievča. Pomyslel som si keď som odbočoval, cítil som ako mi žilami prúdi hnev.
Prehodil som si ľavú ruku cez volant, zrazu ma premohla potreba a naklonil som sa do boku, hrabal som sa v priehradke a hľadal som tú jednu potrebnú vec.
Vytiahol som balíček cigariet, trošku som sa odsunul, pohľadom som behal medzi cigaretami a ulicou, uisťoval som sa aby som nenabúral kým som si vyťahoval cigaretu a zapaľovač potom som odložil krabičku a zapáli si cigaretu.
Poriadne som si potiahol, nechal som aby ma ovládol ten hmlistý pocit a uvoľnil som si svaly. Vypustil som uvoľňujúci ston. Už dlho som nemal poriadnu cigaretu. Otvoril som okno keď som si uvedomil že bol vzduch zaplnený dymom a pokračoval som v riadení.
Kelsey sa na mňa zámerne pozerala. Pery mala stlačené na bok, jej perfektné obočie mala zmraštené dohromady. Vyzerala ako keby nad niečím premýšľala.
Vzdychol som a zastavil som auto. „Čo je?“ vyprskol som.
Vyzeralo to tak že sa Kelsey zľakla môjho výbuchu lebo sa na mňa pozerala s vypleštenými očami. „Nič...“
„Netrep Kels.“ Zamrmlal som, znova som si potiahol z cigarety podržal som nachvíľu ten dym a potom som vyfúkol.
„Som--“
„Povedal som,“ zase som začal, môj hlas bol trpký a vážny. „Netrep.“ Mal som tmavé oči a pozeral som sa do jej bledých.
Preglgla a oblizla si pery. „Ja—len--“ zastavila sa a frustrovane vzdychla. „Vyzeráš--“
„Už to konečne vyklop Kelsey.“ Zasyčal som, snažil som sa aby som zo seba nevypustil to monštrum.
„Vyzeráš byť napätý, dobre? Ako keby s tebou niečo bolo.“ Kelsey prehovorila jedným dychom.
Stlačil som pery, pozeral som sa pred seba, pozeral som sa na to nespočetné množstvo áut ktoré prechádzali okolo, oblaky sa pomaly pohybovali a slnko zachádzalo za horizont; tma sa pripravovala ovládnuť oblohu.
Vzduch sa zhustil a takmer okamžite sa mi spomienky začali preháňať mysľou, priniesli ma späť do domu, len chvíľku pred tým ako sme odišli.
„Nebude dlho trvať kým bude tvoje dievča kričať moje meno aby dostala viac.“ Jason mi mučivo zašepkal do ucha.
Zaťal som ruky do pästí. Netrvalo dlho kým som ho chytil za tričko a pritlačil som ho na stenu, jeho chrbát tvrdo narazil. „Keby som bo tebou dával by som si pozor na to čo povieš.“ Vyprskol som, moja tvár bola len kúsok od jeho.
Jason sa len zasmial. „Tvoje vyhrážky na mňa nezaberajú Bieber.“
„Ale mali by.“ Zasyčal som. „Ak chceš ostať na žive.“ Zaškeril som sa. „Vyzeráš že ma podceňuješ McCann. Nebojím sa ti vystreliť mozog tu a teraz.“
