„Nemôžu nás spolu vidieť.“
Moje srdce prestalo byť v tú sekundu ako tieto slová opustili Justinové pery. Telo mi ochablo a oči sa mi rozšírili. Snažila som sa nejako pochopiť to čo práve povedal. Po niečom čo trvalo celú večnosť som konečne prehovorila. „A-ako to myslíš?“
Justin si prešiel rukami cez vlasy a chytil ma za líce. Jeho orieškovo hnedé oči naplnila úprimnosť keď sa díval do mojich čokoládových. „Myslím to tak ako som povedal.“ Vzdychol a pokrútil hlavou. „Nemôžu nás spolu vidieť.“
„Prečo nie?“
„Ak ťa so mnou policajti uvidia okamžite ťa pridajú na vyšetrovací zoznam. Budú sa ťa pýtať hocičo a všetko o mne, moje miesto pobytu, odkiaľ ma poznáš, náš vzťah... pokúsili by sa z teba vytlačiť informácie a aj keď ti verím, neverím im pretože oni vedia ako niečo predložiť aby ťa donútili priznať aj keď si ani nemyslíš že si to spravila.“
„Nemôžem len tak čakať v úzadí kým to všetko utíchne.“ Oblizla som si pery. „Nie je to ta ľahké Justin.“
„Viem že to nie je miláčik ale musíš.“ Vzdychol a zastrčil mi vlasy za ucho. „Ver mi, je to to najlepšie pre oboch.“
„Ale ja chcem pomôcť.“ Pozerala som sa na neho psími očami.
„Chceš pomôcť?“
Prikývla som.
„Tak potom ma počúvni a ostaň mimo pár dní. Je to tak lepšie.“
Zahryzla som si do líca a pozrela som na podlahu pretože som vedela že má pravdu.
„Nemôžem dopustiť aby si bola pod nátlak špeciálne keď tvoji rodičia o nás vedia. Ak policajti prídu k tebe domov a budú sa ťa na mňa pýtať, rozpútalo by sa peklo.“
Keď sa informácie usadili v mojej mysli chápajúco som prikývla. Mal pravdu – moji rodičia by najskôr vyžadovali vysvetlenie čo robili policajti v našom dome a keby som im to povedala zabili by ma. Zakázali by mi vídať Justina a uverili by tomu čo povedala Carly a nemohla som dopustiť aby sa to stalo.
„To je kurva zlé.“ Potichu som zamrmlala, žula som si peru. „Máš pravdu; nikdy si nemôžeme oddýchnuť. Ty viac ako ja ale kedy sme naposledy boli spolu bez toho aby na nás čakali za rokom nejaké problémy?“
Justin sa mi smutne pozrel do očí, vedel že všetko čo hovorím bola pravda. „Viem miláčik,“ zamrmlala. „Ale sľubujem že keď toto všetko utíchne, vynahradím ti to. Dobre?“
Nemohla som si pomôcť ale usmiala som sa pri jeho vážnosti. „Dobre.“
Pritlačil pery na moje, všetkú vášeň a zlosť ktorú pociťoval vložil do toho a ja som to cítila.
Po pár minútach sme sa od seba odtiahli, naše dychy sa zadrhávali a on sa to snažil upokojiť.
„Skôr alebo neskôr,“ Justin zamrmlala pri mojich perách. „zvládneme to. Sľubujem.“
Priložili sme si k sebe čelá a zachytila som jeho pery mojimi, dala som mu jemný bozk predtým než som sa odtiahla. „Ja viem...“ slabo som sa usmiala. „Len mi budeš chýbať.“
Justin sa zachichotal. „Som si istý že sa bezo mňa obídeš pár dní.“ Hravo žmurkol a jemne ma pobozkal na líce.
„Pár dní?“ nadvihla som obočie. „Robíš si srandu?“
„Toto je vyšetrovanie vraždy zlatko; neupokojí sa to za pár hodín.“
Vzdychla som. „Správne...“ spustila som plecia, pozrela som inde, studený vietor šľahal okolo nás.
