Justin mal pobavene jeden kútik úst nadvihnutý. „Som ohromený shawty. Nemyslel som si že to v sebe máš.“ Justin zliezol zo strany auta a išiel ku mne s tým istým samoľúbym úškrnom.
Zaškerila som sa. „No teraz už vieš.“ Poslala som mu falošný úsmev.
Prešla som po ňom pohľadom. Konečne som si všimla čo mal oblečené a nebudem klamať, vyzeral dobre. Mal na sebe biele Véčkové tričko s koženou bundou na tom, čierne úzke rifle a čierne supry.
„Prezeráš si ma ak dobre vidím?“ Pozrela som sa hore aby som videla ako sa mňa pozerá s pokúšajúcim pohľadom.
Prevrátila som očami. „Nie.“ Pozrela som sa inde cítila som sa trápne z toho že ma prichytil.
Oblizol si pery a teraz on prechádzam hore dole po mojom tele. „Ani ty nevyzeráš zle.“
Pozrela som sa na seba a videla som čo mám oblečené, úzke rifle, tielko a cez to sveter a baleríny.
Nebola som si istá či to myslí vážne alebo si len vymýšľa ale aj tak som prijala jeho kompliment, potichu som mu poďakovala.
Len sa zasmial a mne prebehol mráz po chrbte. „Naskoč do auta zlatko.“ Kývol hlavou k jeho batman autu. Ani som si to doteraz neuvedomila. Má iné auto a videa som ho ani nie pred hodinou.
Chcela som sa ho spýtať odkiaľ ho má ale niečo vnútri ma zastavilo.
Ani som si neuvedomila že sedí v aute kým nezatrúbil čo ma prebralo z tranzu.
Justin vystrčil hlavu z auta jeho obočie bolo pri ráme okna. „Nasadneš alebo čo?“
Pozrela som sa na neho, jeho auto a môj dom. Nebolo to veľmi ťažké rozhodnutie. Znova som sa ne neho pozrela a prešla som na stranu spolujazdca. Skrčila som sa aby som potiahla kľučku a zistila som že tam žiadna nie je.
„Čo ti to tak dlho trvá?“ zakričal Justin cez okno.
„Drž hubu! Nebuď hlučný lebo ťa budú počuť moji rodičia a neviem ako túto vec otvoriť!“ pošepky som zakričala.
Zasmial sa. „Len stlač ten gombík naboku.“
Pozrela som sa dole a snažila som sa nájsť ten gombík ako ktorom rozprával. Keď som ho našla prevrátila som očami a nasadla som do auta.
„Je to o čase.“ Hravo vyprskol.
„To nie je moja chyba tvoje auto je dosť zložité!“ na obranu som zasyčala.
Usmial sa, naštartoval auto a vyšiel z miesta kde parkoval na cestu.
Prešlo pár minút hmkala som si do rytmu vlastného tepu a bubnovala som prstami po opierke na okne. Pozrela som sa cez sklo von, a premýšľala som kde asi sme. A potom som si uvedomila že som ani nevedela kam ideme.
„Kam ideme?“ otočila som sa k nemu.
Justin sa len zasmial a pokrútil hlavou.
Stiahla som obočie. „Čo je také vtipné?“
Ignoroval ma. Len sa ďalej smial. Keď prestal pozrel sa na mňa. „Naučila si sa niečo z toho posledného razu keď si sa ma to spýtala?“ pozrel naspäť na cestu.
Záblesky z rána dnešného dňa mi prešli mysľou a keď som opakovane videla ako som sa ho pýtala kam ma berie som si spomenula že mi nikdy neodpovedal.
Pokrčila som plecami. „Nie pretože som stále zvedavá.“ Pyšne som sa usmiala a on sa začal zase smiať.
Oprela som sa o kožené sedadlo jeho auta, podložil jeho ľavé koleno pod volant, používal ho aby udržal riadenie auta kým jeho druhou nohou stúpol na plyn. Používal tri prsty jeho ľavej ruky na držanie volantu aby sa auto nevymklo z kontroly a začal sa hrabať vo vreckách jeho koženej bundy s pravou rukou. Vytiahol krabičku cigariet a zapaľovač, vytiahol jednu a dal si ju medzi pery predtým ako si ju zapálil zapaľovačom. Pár krát si z nej potiahol aby sa uistil že je zapálená a dal si krabičku späť do vačku.
Vzal cigaretu medzi prsty, zavesil ruku cez volant a dal si nohu preč z pod volantu. Potiahol si z cigarety a chvíľku podržal dym v ústach a potom vydýchol perfektný krúžok, ktorý hneď zaplavil auto dymom.
Pokrútila som hlavou. Tento chalan nás zabije tým štýlom ako šoféruje a tým množstvom pozornosti ktorú vkladal do tej posratej cigarety.
Klamala by som keby som povedala že sa mi to nezdalo strašne sexy pretože to bolo. Nerada som to priznávala ale všetko čo spravil bolo nesporne sexy. Skoro až desivo. A potom som si znova uvedomila že som v aute s vrahom.
A potom záblesky tej noci keď som si sním prvýkrát sadla do auta preleteli mojou hlavou.
„Ako by som mohla vedieť? Som v aute s vrahom,“ prevrátila som očami a prekrížila som si ruky na hrudi.
„Chystáš sa mi to vyhadzovať na oči zakaždým keď otvorím ústa?“ potichu zavrčal, jeho hlas zhrubol a jeho oči stmavli.
Cítila som ako mi previnilo stláča žalúdok, súdila som ho prirýchlo. Viem, niekoho zabil a bol pravdepodobne ten najnáladovejší chalan akého som kedy stretla, ale stále som nemala právo na to aby som ho mohla súdiť pretože som nevedela prečo spravil to čo spravil.
Hádam že môžete povedať že som bola zaujatá a ohúrená tým že naozaj dodržal slovo ktoré mi dal u neho doma o tom že ma nechá ísť domov.
Pozrela som sa na neho, pozerala som sa na každú neexistujúcu chybu na jeho tvári.
„Načo sa pozeráš?“ od smiechu sa mu zatriasli plecia.
Potriasla som hlavou. „Na nič,“ neobratne som sa pozrela inde.
„Vieš, môžeš si spraviť fotku bejby. To vydrží dlhšie.“
Prevrátila som očami.
Zaškeril sa, pozrel sa späť na cestu a dal si ďalší šluk z cigarety.
Keby ste sa ma spýtali prečo som súhlasila a niekde s ním išla alebo len nasadla do jeho auta, nemala by som odpovedať, pretože aby som bola úprimná nevedela som prečo.
„Beriem ťa na jedlo to reštaurácie.“ Justin znova prehovoril, odpovedal na otázku ktorú som mu položila pred chvíľou a stále si díval na cestu. Mohla som cítiť ten úsmev na jeho perách, „Je to v poriadku?“ odtrhol oči od cesty aby sa na mňa pozrel.
Od nervozity mi stiahlo žalúdok. „Jasné.“ Nedbalo som pokrčila plecami ako keby ma to nezaujímalo ale mňa to zaujímalo.
Ďalšia myšlienky mi zišla na um a ako zvyčajne chrlila som slová predtým ako som dostala šancu zastaviť sa. „Je to rande?“ v duchu som nadala sama sebe hneď ako mi tie slová ušli.
Uškrnul sa. „Iba ak chceš aby to bolo, bejby.“
