Z pohľadu Kelsey:
„Si nervózna?“
Pozrela som na Justina. Jeho ľavá ruka bola na volante, pravou rukou držal moju. Usmiala som sa s úškrnom. ''Spýtal si sa ma to milión krát od včera a posledný krát ti vravím, že som v poriadku. Myslím, že ja by som sa mala spýtať, či si ty nervózny. Fakt je, že si svoju rodinu nevidel celé roky.'' stisla som mu ruku.
Justin si oblizol pery a pokrčil plecami. ''Ak ma príjmu späť, tak príjmu. Ak nie, budem pokračovať vo svojom živote. Tak moc, ako milujem svoju rodinu, tak dlho som bol bez nich. Môžem prežiť večnosť. Ty si tá, ktorá sa s nimi stretáva prvý krát.''
Zamračila som sa. ''Nevrav to...'' pokrútila som hlavou. ''Som si istá, že si im chýbal, a isto stretnúť sa s nimi je trochu desivé ale povedal si mi, že sa nemám báť, takže si nebudem robiť starosti.''
Justin si vzdychol. “Čo chceš aby som urobil Kelsey? Predstavoval si moju mamu a otca, ako my berú do náručia a zabudnú na všetko, čo sa stalo v minulosti? Ty a ja obaja vieme, že je tu malá šanca, že sa toto niekedy stane.“
''Ako môžeš očakávať, že sa stane niečo dobré, keď myslíš tak negatívne?'' Zamračila som sa. ''Čo som ti o tom povedala?''
''Žijem v realite Kelsey, nie v la la lande ako to máš ty niekedy tendenciu robiť. Toto nie je rozprávka. Dobré veci sa nedejú, pretože ich chceš alebo preto, lebo si ich zaslúžiš. Toto je skutočný život. Chyby sú hotové, veci sú povedané a hotové a to nemôžeme niekedy vrátiť späť.''
''Stále si ich syn Justin. Či si urobil chyby alebo nie, nemôžu sa ti vyhýbať navždy. Oni ťa spravili.''
''Nerozumieš, Kelsey. Toto nie je triviálna dráma akoby som mamu okradol alebo udrel otca. Moja sestra kvôli mne umrela.''
''Nebola to tvoja vina!'' Vykríkla som v nevere, že to stále mal v hlave.
''To nevadí, pretože ku koncu som monštrum v ich očiach! Ja som ten, ktorý zničil našu rodinu.''
''Prestaň rozprávať za nich.'' povedala som monotónne.
''Čo?'' pozrel sa na mňa a môžem povedať, že bol trochu zmätený.
''Povedala som, prestaň rozprávať za nich. Ospravedlňuješ sa za ich minulé obvinenia voči tebe a hovoríš, akoby to niekedy o tebe povedali. Nevieš ako sa cítia dnes. Nevieš, či ti neodpustili alebo dokonca nezabudli!'' Rázne som rozhodila svoje ruky.
Justin pokrčil plecami. ''Sú moja rodina, Kelsey. Viem aký sú.''
''Ale nie si oni. Nevieš čo si osobne myslia alebo cítia k tebe.'' prebehla som si prstami cez vlasy. ''Len musíš prestať rozoberať veci. Dobre?''
Zdalo sa, že Justin uvažuje, pretože si len povzdychol a nehovoril nič viac. Zobrala som jeho ticho ako odpoveď a otočila som tvár dopredu.
Keď Justin zastavil na červenú, zobral to ako príležitosť hovoriť so mnou tvárou v tvár. ''Pozri...'' začal a poškriabal sa na zátylku. ''Viem, že sa len snažíš vidieť všetko v dobrom a ďakujem ti za to, ale musíš pochopiť, že som urobil niečo neospravedlniteľné v očiach mojich rodičov. Prišli kvôli mne o dieťa.'' Otvorila som ústa, aby som mu to vyvrátila, ale Justin ma prerušil. ''Viem čo chceš povedať, a rozumiem, som rovnako ich dieťa ale je to kvôli mne, že stratili jedno a namiesto troch detí majú teraz len dve.''
Hrala som sa s prstami, pretože som vedela, že má pravdu.
''Už rozumieš, čo chcem povedať?'' Pozrel sa na mňa pred tým, než uprel svoj pohľad dopredu na cestu, keď si uvedomil, že už svieti zelená a znovu riadil auto.
