Z pohľadu Kelsey:
„Jeremy...“ Pattie začala ale Jeremy ju hneď zastavil.
„Nepovedal som ti že máš zákaz vstupu do tohto domu?“ Jeremy sa znechutene pozeral na Justina a to mi zlomilo srdce.
Justin vyzeral že stratil reč pretože nič nepovedal namiesto toho sa len šokovane pozeral na jeho otca.
„Otec...“ Jaxon zamrmlal, cítil to napätie čo sa tu buduje.
Jeremy nás všetkých nejako ignoroval. „Čo si myslíš že robíš v tomto dome?“
Justin si oblizol pery. „Navštevujem svoju rodinu. Čo myslíš?“
„Rodinu?“ Jeremy sa zasmial. „Akú rodinu?“ rukami ukázal okolo seba. „Nevidím tu tvoju rodinu.“ Pokrútil hlavou a zamračil sa. „Ak som dobre informovaný si pre nás nič...“
„Jeremy!“ Pattie zakričala vážnym hlasom. „Neopováž sa o nás takto hovoriť. Je t môj syn – náš syn!“
„Nie pre mňa nie je! Po tom ako sa stal nejakým násilníkom všetok rešpekt vymizol.“ Jeremy zakričal. „A smrť tvojej sestry bola posledná kvapka.“ Strčil prstom do Justinovej hrude.
„Neťahaj to tohto Jazzy!“ Justin vyprskol.
„Prečo nie? Nie je tu aby to zastavila!“ Jeremy vyštekol. „Ty si dôvod prečo je mŕtva!“
„Jeremy už je toho dosť!“ Pattie plakala.
„Povedal som ti aby si odišiel a nikdy sa nevracal, to znamenalo navždy. Nikdy som nepovedal že ťa chcem znovu vidieť ani po rokoch.“ Justinova hruď sa rýchlo pohybovala hore a dole poháňaná hnevom, tvár mal červenú a ruky zaťaté do pästí. „Viem že bola chyba prísť sem.“ Chytil ma za ruku a potiahol som. „Poď Kelsey, ideme.“ Prešiel okolo Jeremyho a šiel ku dverám.
„Vidíš čo si spravil?“ Pattie zasyčala. „Je to náš syn Jeremy!“
Justin sa zastavil keď mu uši zaplnil nárek jeho matky a vedela som že ju tu nechcel len tak nechať. „Vieš čo?“ Justin sa uškrnul. „Neodchádzam.“ Pokrútil hlavou. „Nie kým si ma nevypočuješ.“
Pustil mi ruku a prešiel k Jeremymu, ja som ho nasledovala.
„Viem že ma nenávidíš...“ Justin pokrútil hlavou. „Ver mi, aj ja sa nenávidím... ale nebola to moja chyba.“
„Nikdy nič nie je tvoja chyba.“ Jeremy zasyčal.
„Nechaj ho dopovedať.“ Jaxon prvý krát prehovoril a všetci sme sa k nemu šokovane otočili. Jaxon ignoroval naše pohľady a stále pozeral na Justina. „Pokračuj.“ Zdôraznil. „Počúvame.“
Vďačne som sa usmiala. To je jediné čo Justin potreboval. Aby ho vypočuli.
Justin si oblizol pery a prikývol. „Posral som to. Poriadne som to posral a viem že tú noc keď Jazzy umrela to vyzeralo zle... ale musíte to pochopiť, keby som vedel že ide za mnou vôbec by som tam nešiel.“
Zahryzla som si do pery aby som v sebe zadržala emócie.
„Keď som si uvedomil že bola v tom skladisku srdce mi prakticky vyskočilo z hrude. Vedel som že by sa niečo mohlo pokaziť a povedal som jej aby odišla. Nepočúvla ma a nehovorím že je to jej chyba pretože som ju mal vziať von sám... ale,“ pokrútil hlavou. „zamrzol som keď niekto vošiel dnu.“ Justin preglgol.
„Bol to Jason. Jason McCann... mal to skladisko naložené výbušninami a nebola žiadna cesta von. Keby sme sa pohli odstrelil by nás jedným kliknutím. Snažil som sa s ním porozprávať ale on je nemilosrdný. Nemohol som sa mu dostať do hlavy. Ani ho nezaujímalo že prídem o niekoho koho milujem kým vyzeral ako veľký tvrdý chlap...“ Slzy mu naplnili oči. „Snažil som sa vymyslieť spôsob ako by som ju mohol dostať von aby mohla žiť aj keby som mal umrieť.“ Napätie sa pomaly uvoľnilo ale emócie boli stále silné. „To je jediné na čom mi záležalo.“ Pokračoval. „Aby bola nažive. Nestaral som sa ani o seba.“
