: : ŠTRVTÁ KAPITOLA
Žalúdok sa mi bolestivo skrúcal.
"To je celkom upokojujúce..." Sarkasticky som mu odpovedala s ustráchanými očami a pozrela som sa von. zachrčalo mu v hrdle a zasmial sa.
"Máš zmysel pre humor, to sa mi páči." Otočil hlavu doprava, aby vyfúkol dym smerom von z otvoreného okna.
"Áno, no rada by som žila, takže ak ti to nevadí, povedz mi, kam ideme, pretože si zatiaľ nie som istá." Zamrmlala som a zahniezdila sa na svojom mieste.
"Hej, spomaľ, shawty, ja ťa nejdem zabiť." Vyfúkol ďalší dym, tento krát neotvoril okno. Oblak dymu sa vznášal chvíľu po aute, kým sa pomaly nevyparil. Keď dofajčil, ohorok hodil do malého popolníka, ktorý mal prirobený v aute.
"Ako to môžem vedieť? Som v aute s vrahom." Pretočila som očami a prekrížila som si ruky na hrudníku.
"Budeš mi to vyhadzovať na oči každučičký krát, keď otvorím ústa, aby som niečo povedal?" Jemne zavrčal, ale jeho hlas bol hlbší a jeho oči tmavšie.
Odkašľala som si a opakovane som pokrútila hlavou. "Nie." Zapišťala som. "Prepáč..." Zalapala som po dychu, hrča mi viditeľne prešla dole hrdlom. Zacítila som svoje spotené dlane.
"Dobre, pretože nemám náladu na to, aby som ťa počúval." Znova sa pozrel na cestu a vrátil sa do svojho pokojného, menej nervózneho ja. "Alebo ma neotravuj tvojimi prosbami."
Toto dieťa je za A duševne choré, za B šialené alebo za C schizofrenik.
Zatiaľ som sa prikláňala k tej schizofrénii.
"Och Bože, ďakujem." Každé slovo, čo som povedala sršalo sarkazmom. "Je tak príjemné, byť pri tebe." To divné ticho medzi nami vôbec nepomohlo situácii, v ktorej som bola, pozrela som sa jeho smerom a pocítila som kŕče v žalúdku.
"Myslíš, že ma to zaujíma?" V tých slovách, čo povedal, vyprskol doslova jed. Prsty obtočil okolo volantu a pevne ho zvieral. Vedela som to, pretože jeho kĺby vystupovali pri tom, ako ho držal.
Neodpovedala som. Namiesto toho som povzdychla, pozerala som sa dopredu a už som sa ani neobťažovala otvoriť ústa.
Ale z tohto pohľadu to vyzeralo tak, že Justin ani nechce, aby som to spravila.
"Odpovieš mi alebo ma budeš ďalej ignorovať ako idiot?" Zasyčal. Až som cítila, ako sa mi zadrhol dych a ruky sa mi začali triasť.
Aký mal problém?
"Čo do riti chceš, aby som povedala?" Vyprskla som a začínala som byť z tohto decka frustrovaná.
"Neviem, niečo!" Prešiel na inú cestu. "Len ma proste neignoruj."
"Myslela som si, že nechceš, aby som viac rozprávala." Nadvihla som obočie, neveriacky som sa na neho pozrela.
"Nie." Len tak povedal. "Nechcel som, aby si používala to, čo si videla, proti mne. Nikdy som nepovedal nič o tom, aby si prestala rozprávať."
"No a čo." Zamrmlala som. Ak chcel, aby som rozprávala, tak toto bolo to najlepšie, čo mohol dostať.
Mojou výhodou bolo to, že zostal ticho a pozeral sa len na cestu pred sebou.
Zistila som, že sa pozerám na všetko, čo zachytilo moju pozornosť aspoň na tú chvíľu, až kým nezačalo byť všetko nudné a moje oči nenašli stranu jeho tváre.
Nebudem klamať, vyzeral naozaj dobre, aj keď fajčil. Jeho čeľusť bola pevne stlačená a vyzeralo to sexy. Začala som počítať znamienka na jeho krku, dostala som sa na štvrté, keď frustrovane vzdychol a otočil hlavu ku mne.
"Čo je? Je niečo na mojej tvári?"
Pokrútila som hlavou.
Len som chcela ísť domov.
Buď bol veštec alebo len jednoducho vedel, na čo myslím, pretože to, čo potom povedal ma zasiahlo nepripravenú. "Pozri, videla si príliš, nemôžem ťa len tak nechať po tom, čoho si bola svedkom, bol by som idiot." Olízal si pery, očami sa pozeral na mňa a jeho hlava sa ani nepohla.
Trochu ma to upokojilo, ale nemohla som si pomôcť, stále som bola nervózna.
"Sľubujem." Rýchlo dodal.
Len som zase prikývla.
Do čoho som sa to dostala? Priložila som si ruku na čelo a vtedy mu muselo dopnúť, že som nebola až tak spokojná s tým, čo sa dialo, pretože na mňa zase prehovoril. "Myslel som to vážne, keď som povedal, že ti neublížim. Len musím prísť na pár vecí, dobre? Budeš doma čo nevidieť."
Konečne sa mi uľavilo, keď vyslovil tie slová, ale nebolo to dosť na to, aby som zostala rozumná. Oblizla som si popraskané pery, párkrát som sa zhlboka nadýchla a snažila som sa zbaviť nervov, keď sa ďalší smiech začal rozliehať po aute.
"Rodíš alebo niečo, zlatko, pretože vydávaš zvuky, ako keby to malo z teba vyjsť práve teraz." Môžem povedať, že bol vtipný, čo ma donútilo zasmiať sa. Dosť nahlas.
"Máš zlatý smiech." Uškrnul sa s prikývnutím a ja som cítila, ako mi začali horieť líca.
Áno je definitívne schizofrenik.
"Ďakujem? Ja myslím, že nie, skôr ako hyena." Pokrčila som plecami.
Teraz sa rozosmial a schmatol opatrne volant, aby sa mu to nevymklo kontrole - to je niečo, čo nechceme pridať na list sračiek, ktoré už on má na pleciach. "Si zábavná."
"Snažím sa." Oprášila som si ramená a to viedlo ešte k väčšiemu smiechu. Pre zmenu to bolo zaujímavé.
"Si prvé dievča s dobrým zmyslom pre humor, ktoré som kedy vzal so sebou." Zbystrila som hneď, ako som si uvedomila, čo povedal.
"Ty si zobral iné dievčatá?" Otočila som sa na neho s vyvalenými očami a on sa zasmial už tretíkrát tento večer. Wau, musíme spaľovať kalórie.
"Žartujem" Zovrel si brucho pravou rukou a s druhou zase otočil volantom. "Mala by si vidieť svoj ksicht práve teraz, jedno slovo." Pozrel sa na mňa. "Neoceniteľný."
"Ha-ha, veľmi vtipné." Nasilu som sa usmiala a on poslal úsmev mojím smerom, jeho úsmev, pre ktorý by sa dalo zomrieť.
"Máš chutný úsmev." Vyhŕkla som, cítila som sa trápne, keď som si uvedomila, čo som práve povedala.
"Ďakujem." Usmial sa na mňa, zámerne ukázal aj zuby. "Aj ty ho máš chutný." Zaškeril sa.
Potriasla som hlavou, znovu som sa oprela o sedačku, vedela som, že nejdem domov nejako skoro, naklonila som sa, aby som pustila rádio, len aby ho on musel vypnúť. "Hej!"
"Nemám rád hudbu." Monotónne povedal.
"Kto nemá rád hudbu?" Hľadela som na neho so zvrašteným čelom.
"Ja, teraz prestaň a nechaj ma šoférovať, dobre?“ Vyštekol predtým, ako si odkašľal a ukľudňoval sa.
Využila som túto príležitosť na to, aby som z neho dostala pravdu. "Dobre, dobre, keď už sme pri tom, plánuješ mi povedať, kam ma to vezieš?"
"Tak zasrane nedočkavá." Vzdychol divným tónom a vytiahol ďalšiu cigaretu z balíčka, zapálil ju ešte predtým, ako si ju dal medzi pery. "Ideme ku mne domov." Zamrmlal a otváral okno, aby mohol dym vyfúknuť von.
Ach Pane, teraz mi pomôž.
-----------------------------------------
Upravené :)
