Už prešlo pár hodín a ja a ani Justin sme neprehovorili. Myslím že to bolo príliš trápne alebo bol Justin príliš v rozpakoch. Tak či tam, len sme tam sedeli a pozerali na telku kde práve bežalo Jersey Shore.
Otočila som sa aby som sa pozrela na Justina ktorý práve ležal na chrbte na mojej posteli, bok mal obviazaný, jeho sánka zomknutá a oči pripútané na telke.
Vzdychla som a pozrela som sa inde.
Ak rozmýšľate prečo vlastne v tichosti ostával a neodišiel, no takže nemohol odísť v tomto stave v akom je a mieste kde ho bodli by mohlo kedykoľvek začať krvácať.
Moc som riskovala.
Zívla som a zmraštila som obočie. Pozrela som sa na hodiny a bol 23:45. Žiadny div že som bola unavená. Pozrela som sa na moje oblečenie stále som mala na sebe rifle a tričko. Postavila som sa z postele a prešla som k šatníku, hrabala som sa cez oblečenie až kým som nenašla pyžamo. Vytiahla som padavé gate a tielko, zavrela som šuflík mojím bedrom a vošla dom do kúpeľne a zavrela som za sebou dvere. Ignorovala som Justinove oči na mne.
Keď som si vyzliekla šaty a hodila ich do prádelníka, obliekla som si pyžamo a vlasy som si zapla do strapatého drdla a vyšla som späť do izby.
Justinové oči okamžite preleteli na mňa.
Ignorovala som jeho oči a vyšla som von z izby do Dennisovej izby. „Hej Den už si skončil s hraním video hier?“ Dal pauzu a otočil ku mne hlavu. „Už iba pár minút prosím.“ Ustarostene sa na mňa pozrel.
Vzdychla som. „Dobre ale iba pár minút. Nemôžem nechať mamu a oca aby prišli a videli ťa hrať video hry.“ Varovala som ho.
„Sľubujem.“ Zdvihol ruky, zobral ovládač a znova si pustil hru.
Zatriasla som hlavou, zadržiavala som smiech. Vyšla som von a zavrela som dvere. Práve som sa chystala ísť naspäť do izby keď som do niekoho nabúrala. Pozrela som sa hore a videla som Justina ako sa na mňa pozerá.
Chytila som dych. „Ježiš, Justin.“ Potichu som vypustila a oblizla som si pery. „Vystrašil si ma.“
„Prepáč.“ Monotónne odpovedal. „Práve som sa chystal ísť si zobrať pohár vody.“
„Donesiem to.“ Zvrtla som sa od neho a išla som dole schodmi do kuchyne kde som vzala prázdny pohár, napustila som do neho vodu a šla som späť do izby.
Videla som Justin ako zase leží na chrbte na mojej posteli, prešla som k nemu a podala mu pohár. Vzal si to.
„Ďakujem.“
„Nie je zač.“ zastrčila som si ofinu za ucho, chcela som si sadnúť na kraj postele keď ma jeho hlas zastavil.
„Poď sem.“ Zamrmlal, položil pohár na poličku vedľa postele.
Zmraštila som obočie. „Čo?“
Oblizol si pery, a pozeral sa mi priamo do oči – jeho oči boli nečitateľné ako zvyčajne ale vyžarovali teplom. „Povedal som poď sem.“ Poklepkal po mieste vedľa neho.
Zahryzla som si do pery, rozmýšľala som či by som mala alebo nie.
Vzdychol. „Stále si naštvaná kvôli tomu čo som povedal predtým?“ hľadal mi na tvári nejakú známku nespokojnosti.
Pokrútila som hlavou. „Nie, už som sa cez to preniesla dávno.“ Zaklamala som. Naozaj som sa cez to nepreniesla. Myslím snažila som sa mu pomôcť čo najlepšie ako som vedela a on ma nazval tým slovom na P?
