Z pohľadu Justina:
Frustrovane som zavrčal a moje päsť sa stretla so stolom predo mnou. „Toto je kurevsky absurdné!“ zakričal som , celú tvár som mal červenú.
„Upokoj sa braček.“ John pomaly prehovoril ale ja som rázne pokrútil hlavou a ignoroval som ho.
„Ako kurva ju nemôžeme nájsť? Je to pokazené alebo čo?“ kopol som do stola na ktorom bolo poukladané naše nástroje.
Z ostra som sa nadýchol, prešiel som si prstami cez vlasy a potiahol som sa za končeky.
„Kopanie do stola to nedonúti fungovať Justin.“ Bruce prehovoril a krútil hlavou. „Potrebuješ sa ukľudniť a sústrediť.“
Prechádzal som sa a ignoroval som ho. Jediné čo som vedel bolo že musím nájsť Kelsey predtým než to stratíme.
Bruce si zahryzol do jazyku aby nepovedal niečo čo by ma ešte viac vykoľajilo. „Čo by si nám ešte mohol povedať?“
„Čo ešte chceš aby som vám povedal?“ otočil som sa a pozrel som sa mu do očí. „Jediné čo viem je že odišla s nejakým zkurvysynom dole cez ulicu z reštaurácie v červenou convertible.“
Bruce si frustrovane pošúchal čelo. „Nájdeme ich dobre? Len sa musíš kurva upokojiť a sústrediť. Nemôžeš kopať do stola vždy keď si myslíš že sme to stratili. Nenájdeme ju takto ak jediné čo budeš robiť sú scény.“
„Nerobím scény.“ Pomaly som zvolal. „Proste nemôžem nič riskovať.“ Zamračil som sa. „Už to je koľko? Hodina čo tu sedíme a snažíme sa zistiť kde je? Čo ak potrebuje moju pomoc práve teraz?“ tá myšlienka o tom že by mohla mať problémy mnou nepokojne zamávala.
„Za prvé prečo od teba vlastne ušla?“ Bruce zasyčal.
Pokrčil som plecami a naťahoval som si krk.
Bruce sa nespokojne zasmial. „Nekrč na mňa plecami chlapče a povedz mi tú posratú pravdu. Čo sa stalo?“
„Šli sme do reštaurácie, naštvala sa a odišla.“ Pozrel som sa inde.
„Áno ale prečo?“ Bruce zdôraznil a pozorne sa na mňa pozeral.
Vzdychol som. „Nevedel som že Jen tak pracuje ako servírka a prišla k nám pre objednávky. Povedal som jej aby šla preč, Kelsey došlo že sa poznáme, chcela vedieť ako a prečo. Nechcel som jej povedať a naštvala sa a odišla.“ Zahryzol som si do pery a spomínal som na našu hádku.
Bol som poriadny idiot.
Mal som jej to proste povedať...
„Prečo si jej to nepovedal?“
Vydýchol som. „Ako som jej mal vysvetliť tie sprostosti ktorých sú naše životy plné? Čo? Ako som mal vysvetliť že Jen mi zabodla nôž do chrbta a bola to dvojtvárna štetka ktorá ma nakoniec okašľala?“
„Tým že by si povedal presne toto.“ John vecne prehovoril.
Prevrátil som očami. „A potom by chcela vedieť prečo je Jen to čo je.“ Pokrútil som hlavou a oblízol som si pery. „Nemohol som riskovať chápeš? Mimochodom Jennina a moja minulosť je naša minulosť. Nie je to Kelseyina vec.“
„No ak je tvoje dievča braček zaslúži si vedieť to.“ Zámerne sa na mňa pozrel.
„Kto povedal že je moje dievča?“ vyprskol som.
„Vole čo to tu skúšaš hrať?“ John posmešne odfrkol. „Viem že sa ti páči chrbát mojej ruky a tiež viem že keby pre teba nič neznamenala, neprechádzal by si cez toto všetko.“ Ukázal na nás a na stôl, „Len aby sme ju našli. Nehovoriac o tom že som započul čo si povedal Brucemu.“ Zamával na mňa prstom a škeril sa.
