drivers' parade | A.L.

cinq

Odpíjajúc z napoly prázdneho pohára šumivého polosladkého vína, ktoré našla v hotelovom mini bare, si znudene povzdychla.

Predstavovala si svoj večer inak? Lepšie? Zábavnejšie? To bezpochyby!

Realita sa však diametrálne líšila od jej predstáv. Potom ako Dennis, a následne nato Arthur, absolvovali povinnú sprchu, všetci traja skončili u Stelly na izbe. Ona rozvalená na posteli, zatiaľ čo oni dvaja okupovali chladnú dlážku.

„Fakt ťa nenávidím Hauger." skonštatovala pokladajúc dopitý pohár na okraj nočného stolíka „Sľúbil si mi zábavný víkend v Barcelone, dovliekol si ma z Nórska až do Španielska a všetko toto len preto aby som s Vami dvoma skysla zavretá na hotelovej izbe."

„No tak Stell," Dennis nad jej patetickým mierne detinským správaním pretočil očami „ešte stále sa môžeme zabaviť i tu." dlaňou poukázal na okolie hotelovej izby.

„Fakt?" jej hlasom sa tiahla irónia „A čo chceš robiť na týchto pár úbohých metroch štvorcových?" spýtala sa krížiac ruky na svojich prsiach.

Skôr akoby bol Dennis schopný odpovedať sa slova ujal monacký jazdec, ktorý do onoho momentu celú situáciu len mlčky pozoroval: „Čo takto si zahrať pravdu alebo úlohu?" navrhol.

Návrh, ktorý opustil pery chránenca Ferrari akadémie blondínku rozosmial: „Čo máš päť rokov, preboha?" spýtala sa v zapätí dodávajúc „Vieš čo? Ani mi radšej neodpovedaj."

Hnev, ktorý jej prúdil žilami bol cítiteľný. Naozaj sa na víkend v Barcelone tešila. Tešila sa na všetok ten spoločný čas strávený s Dennisom. Chcela dobehnúť všetko to, čo zameškali, no namiesto toho len spoznala Monačana, ktorý má problém určiť správne svoju národnosť a ako čerešničku na torte sa celý deň dívala na hlúpe monoposty krúžiace stále dookola.

„V skutočnosti," prehovoril Dennis otáčajúc sa tvárou k svojmu tímovému kolegovi „to vôbec neznie ako zlý nápad." uznanlivo ho pobúchal po pleci.

„Ďakujem!" zvolal Monačan rozhadzujúc rukami vo vzduchu. Už i jemu začínala Stellina sarkastická, mierne arogantná povaha prekážať.

„Každý vymyslíme päť otázok na pravdu a po dve úlohy. Napíšeme ich na malé kúsky papierikov a potom budeme náhodne losovať. Uvidíš Stell ešte sa ti tento večer bude páčiť." v Dennisových očiach blčali malé diabolské ohníky. Mal svoj plán a dnešný večer vyzeral byť ideálnym okamihom pre jeho zahájenie.

„To ti radím Dennis!" zavrčala blondínka otvárajúc na svojom telefóne aplikáciu na písanie poznámok.

Trvalo im to možno necelú pol hodinku a zatiaľ čo Dennis si to nadmieru užíval, Arthur svoj hlúpy nápad oľutoval minimálne trikrát. Neuvedomil si totižto, že tie otázky a úlohy sa samé nevymyslia.

„Okey začínam ja!" zahlásil Dennis berúc do rúk nedopitú fľašu vína „A pýtam sa toho, na koho ukáže hrdlo fľaše."

Sedeli v kruhu navzájom sledujúc točiacu sa fľašu, ktorá vďaka nedopitému alkoholu v nej zastavila o čosi skôr ako keby bola prázdna.

„Takže Arthur," juniorský jazdec z akadémie Redbullu sa škodoradostne uškrnul „pravda alebo odvaha, priateľu?"

„Začnime zľahka. Vyberám si pravdu." rozhodol sa čakajúc na Dennisovú otázku.

„Bojko," posmešne nad jeho výberom pokrútil hlavou „podviedol si niekedy niekoho?"

Všetky otázky, ktoré si Dennis pripravil mali svoje opodstatnenie, mali byť akýmsi jeho malým pomocníkom v tom, ukázať Stelle, že Arthur rozhodne nie je zlý chlapec.