drivers' parade | A.L.

huit

To nič medzi predsezónnymi testami v Barcelone a prvými pretekmi formule tri ho vyčerpávalo. Nepáčil sa mu pocit nejazdenia, nedokázal sa s ním stotožniť. Toto bola jedna z vecí, ktoré svojmu prostrednému bratovi závidel, preteky temer každý víkend, neustále cestovanie, preháňanie sa po tých najikonickejších okruhoch. Toto všetko mal Charles na dennom poriadku, zatiaľ čo on sa rozvaľoval na posteli vo svojej izbe v rodičovskom dome. Monako bolo nádherné, no radšej ako hľadieť na more, ktoré mal priam na dlani, by omnoho radšej sledoval zákruty na Catalunyi.

Jediným svetlom v jeho izbe bol jas, ktorý vydával displej jeho telefónu. Opäť boli dve hodiny ráno a on opäť, namiesto toho aby spal, prechádzal všetky možné i nemožné sociálne siete, či pozeral náhodné videá. Nedostatok spánku spôsobovaný týmto jeho hlúpym zlozvykom sa mu raz bezpochyby vypomstí.

Prechádzajúc prstom po domovskej stránke z pravá do ľavá, klikol na aplikáciu, ktorú nemal vo zvyku otvárať. Tinder. Stačil jeden alkoholový večer s Dennisom a Ollim v Grisignano di Zocco a už i on sa mohol pýšiť touto randiacou aplikáciou. Niežeby sa teda bolo čím pýšiť. Nebral ju vážne, presne tak isto ako nebral vážne ani vypĺňanie svojho profilu. V podstate tam zadal len minimum informácií, v rátane svojho mena, veku a bydliska. Naozaj sa však nudil a možno Dennis naozaj netáral a aspoň na malý moment by tam našiel rozptýlenie, malú, nezáväznú zábavu.

V okamihu ako sa načítala, na neho vybehlo niekoľko upozornení, no upútalo ho len jedno- „je to zhoda". Už si ani nepamätal kedy túto aplikáciu používal naposledy, nehovoriac o tom, komu prejavil svoje sympatie a stál o konverzáciu s ním.

„Čo do pekla?" zamrmlal sadajúc si na okraj svojej posteli. Prstami si vošiel do vlasov, prehadzujúc si ofinu z boka na bok. Naozaj už potreboval zájsť k bárberovi.

Zvierajúc v ruke telefón prechádzal očami po profile, ktorý na neho vyskočil, s ktorým mal zhodu.

„To nemôže byť ona." vydýchol. Všetko však nasvedčovalo tomu, že dievča, na ktoré sa díval a ktoré sa mu páčilo, bola naozaj Stella Nilsen. Dennisova najlepšia kamarátka. Tá sarkastická mrcha popíjajúca minimálne tri šálky kávy denne.

„Toto nemôže byť skutočnosť." skonštatoval nervózne poklepkávajúc nohou.

Jeho bledomodré dúhovky boli hypnotizované tými jej bledozelenými, ktoré na neho hľadeli z jej profilovej fotografie. I napriek tomu, že to bola len fotka, mu prišlo ako keby sa nimi dívala až do jeho vnútra, spôsobujúc mu tak stiahnutie žalúdka.

Tých fotiek tam mala niekoľko, cez obyčajné, klasické fotografie až po momentky. Jednou takou bola i fotka zachytávajúca ju v jej prirodzenom prostredí, so šálkou kávy v ruke.

Zatvárajúc aplikáciu, nezaváhal ani na okamih, v momente volal cez facetime Dennisovi. Bolo mu jedno koľko je hodín a žeby nórsky jazdec mohol spať. Koniec koncov v Anglicku bolo i tak o hodinu menej ako v Monaku.

„Čo je Lec?" zdalo sa, že mladý Nór ešte nespal.

„Stella, Tinder, zhoda." koktal Monačan neschopný dostať zo seba jednu jedinú súvislú vetu.

Jeho hlúposť Dennisa pobavila, doslova chytal záchvaty smiechu: „Počúvaj Arthur," prehovoril pomedzi smiech „Stella je kočka ale že z nej budeš až takto vyvádzať tak to som nečakal." podpichol ho z drzým úškrnom na tvári, ktorý mu chcel Arthur i napriek tomu, že ich delili kilometre, zmazať.

Krútiac hlavou v snahe zostaviť komplexnú vetu to skúsil znova: „Je možné, že má Stella Tinder?" spýtal sa.

„Možné je všetko," Nór pokrčil ramenami sadajúc si na pohodlný gauč „prečo?"