Apríl sa pomaly prehupol do ranného začiatku Mája. Dokonca i chladné Nórsko sa pomaly začalo otepľovať, čo vytváralo na tvári mladej blondínky úsmev. So všetkými chladnými dňami odišla i jej pochmúrna nálada. Nevediac, či to bolo tým počasím alebo niečím iným, niekým iným.
Od noci, počas ktorej si písala s Arthurom, uplynulo už zopár dní. Hoci ho ignorovala a na poslednú správu mu doposiaľ neodpísala, nedokázala ho vytesniť z mysli. Bolo to ako keby všetko kričalo jeho meno. Ešte aj tá hlúpa káva, ktorú každé ráno pila, jej pripomínala fakt, že Arthur tento životobudič, bez ktorého by si ona nedokázala predstaviť svoju existenciu, nenávidel.
„Môžem dostať kávu bez mlieka a k tomu čučoriedkový muffin?"
Ten hlas! Tá objednávka! To ale predsa nemôže byť on.
Vzhliadajúc od stola, ktorý práve upratovala po predchádzajúcich zákazníkoch, neverila vlastným očiam.
„Čo do pekla tu robíš Hauger?" vydýchla. Za normálnych okolností by sa mu bez dlhšieho premýšľania hodila okolo krku, tuho ho objímajúc, no nie potom všetkom. Po všetkých tých jeho hlúpych nápadoch, ktorým ona nedokázala nikdy povedať nie a ktoré ju dostávali do zapeklitých situácií. Tá s Arthurom bola jedna z nich. Koniec koncov, bol to práve Dennis, ktorý túžil potom aby nadviazali medzi sebou bližší kontakt.
„Prišiel som pozrieť svoju najlepšiu kamarátku do práce." mykol plecami, no všímajúc si jej nasrdený výraz dodal „Asi?"
Ignorujúc psí kukuč, ktorým na ňu hľadel skrze svoje modré oči, vrátila sa k utieraniu stolu.
„Stell," oslovil ju.
„Čo?" zavrčala otáčajúc sa celým telom tak aby boli tvárou v tvár „Nemal si byť, ja neviem, niekde vo vzduchu cestujúc na preteky? Alebo v Británii?" rozhodila rukami „Čo tu robíš naozaj Dennis?"
„Ježiš ženská!" mladý Nór pred seba vystrel ruky brániac sa tak prípadnému útoku, ktorý by zo strany jeho najlepšej kamarátky mohol čochvíľa prísť „Čo máš krámy, že si taká jedovatá?"
„Budeš provokovať, hej?" ukazovák mu zaryla do hrude pristupujúc k nemu o krok bližšie „Poslednýkrát sa ťa to spýtam predtým ako s tebou vyrazím dvere tejto kaviarne." varovala ho „Čo do pekla tu chceš Dennis?"
„Môžem dostať tú kávu s muffinom, prosím? Sľubujem, že potom sa porozprávame."
Stella s povzdychom kapitulovala. Ukazujúc mu voľné miesto na samotnom konci kaviarne, vydala sa pripraviť jeho objednávku. Pripravujúc ju, jej celou dobou vŕtalo hlavou to, aký môže byť skutočný dôvod Dennisovej návštevy. Ak ju pamäť neklamala, nová sezóna by mala odštartovať čoskoro. Prvými pretekmi, jazdiacimi sa práve na barcelonskom okruhu Catalunya. A tak nevidela zmysel v tom, čo robil v rodnom Osle.
stellani posted to her Instagram story:
YOU ARE READING
drivers' parade | A.L.
FanfictionTri nudné večery na predsezónnych testoch v Barcelone. Dvaja tímový kolegovia. Jedna hlúpa stávka. Dennis Hauger, pán dohadzovač. Arthur Leclerc, obeť číslo jeden. Stella Nilsen, obeť číslo dva. Hovorí sa, že pod lampou býva vždy tá najväčšia tma...