drivers' parade | A.L.

vingt-sept

Kontrolujúc čas na náramkových hodinkách obopínajúcich jej zápästie, nespokojne krútila hlavou. V poradí ďalší víkend, počas ktorého musela kvôli Dennisovi vstávať v nekresťansky skorú rannú hodinu. Bolo niečo málo po šiestej hodine rannej, keď opúšťala brány hotela, sadajúc do pripraveného auta smerujúceho na závodný okruh.

Prekračujúc z nohy na nohu, tmoliac sa za Dennisom, snažila sa nasať aspoň trošku z jeho energie. On, na rozdiel od nej, jej mal na rozdávanie. Predsa len mu krvou prúdil adrenalín a hlavou lietali očakávania, čo dnešný deň so sebou prinesie. Stál na čele tabuľky šampiónov, svoju pozíciu by si rád udržal pridávajúc ďalšie body, ktoré by len zväčšili priepasť medzi ním a v poradí druhým jazdcom.

„Mám taký návrh." zamrmlala Stella nútiac tak Dennisa, aby sa za ňou obzrel. Spomedzi pier jej uniklo levie zívnutie. Mihnutím oka by vymenila svoju priepustku do Paddocku za pohodlnú posteľ s mäkkými prikrývkami. „Čo takto posunúť toto Vaše krúženie dookola o také dve, tri hodinky? Človek sa aspoň vyspí a možno bude počas dňa aj príjemnejší." končiac, pokrčila ramenami.

Neodpovedajúc jej, rozosmial sa. Jej malý návrh a naivita, ktorá ho doprevádzala, ho od srdca pobavila.

„Och, ty moja hlúpa blondínka." prehadzujúc okolo jej ramien svoju ruku, pritiahol ju k sebe bližšie „Nie je to tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať."

„Čo je ťažké na tom nechať ľudí spať a začínať namiesto o ôsmej ráno o jedenástej? Dokrúžiš a môžeš ísť rovno na obed."

„Vážne chceš, aby som ti začal vysvetľovať detailne celý program a všetky procedúry, ktoré s tým súvisia? Nie je to len, ako to ty voláš, krúženie dookola." obočie nórskeho pretekára vystrelilo temer ku korienkom jeho vlasov. Díval sa na ňu vyzývavo, skúšajúc ju, či je naozaj odhodlaná vypočuť si ho.

„Drž radšej hubu, prosím ťa." Stella ho dlaňou od seba jemne odstrčila „Už bez tak som vyšťavená ale ak ma chceš uspať, nech sa páči. Smelo do toho!"

Približujúc sa ku garážam talianskeho tímu, Dennis z ničoho nič zrýchlil tempo svojej chôdze.

„Kam utekáš pre boha živého?" bolo jediné, čo stihla povedať pred tým, ako sa Dennis stratil z jej dohľadu. Nasledovala ho, idúc však pomaly. Nikam sa neponáhľadala. Pred ňou bol len ďalší deň, ktorý strávi dívaním sa na obrazovky v snahe porozumieť aspoň trošku tomu, čo sa deje na trati. Jediným svetlým bodom v jej programe bola Angelina, ktorá bezpochyby bude stáť po jej boku.

Prekračujúc prah garáži do uší sa jej dostavil Dennisov hrubý hlas: „A budeš zo mňa robiť idiota aj naďalej, áno Lec?"

Dennis Hauger stojac v strede garáže konfrontoval svojho tímového kolegu Arthura Leclerca. Chlapca, ktorý sa páčil jeho najlepšej kamarátke. Monačana, ktorý si svojou roztomilou hlúposťou, chlapčenským kukučom a hravým úsmevom, krôčik po krôčiku získaval jej srdce.

Arthur jej bol otočený chrbtom umožňujúc jej tak dokonalý výhľad do Dennisovej tváre. Hoc sa snažil znieť vážne, temer akoby bol nahnevaný, či urazený, Stella veľmi dobre vedela, že bol len teatrálnym. Chcel Arthurovi vrátiť aspoň niečo málo z toho, čím si on prechádzal posledné dni.

„Naozaj netuším o čom rozprávaš." Arthurov zmetený hlas vniesol do Stellinej tváre ľahký úsmev. Hoc mu nevidela do tváre, živo si dokázala predstaviť jeho skoro hlúpučký výraz, ktorý sa na nej bezpochyby črtal. „Medzi mnou a Stellou nič nie je." dodal, cúvajúc pár krokov vzad. I napriek tomu, že sa so Stellou zhodli na tom, že ich malý plán zlyhal, nedohodli sa však kedy a akým spôsobom oznámia pravdu Dennisovi s Charlesom.