Tri nudné večery na predsezónnych testoch v Barcelone. Dvaja tímový kolegovia. Jedna hlúpa stávka.
Dennis Hauger, pán dohadzovač. Arthur Leclerc, obeť číslo jeden. Stella Nilsen, obeť číslo dva.
Hovorí sa, že pod lampou býva vždy tá najväčšia tma...
Sediac v tureckom sede, opierajúc sa o presklenú stenu oddeľujúcu malú recepciu od závodného okruhu, sledovala ako sa pretekali motokáry. Očami prechádzala po každej jednej snažiac sa nájsť pomedzi všetkými známe tváre. Nájsť Dennisa nebolo až tak ťažké. Ako jediný mal oblečenú tmavomodrú mikinu. V prípade Arthura jej to išlo o čosi horšie. Svojim celočiernym oblečením dokonale zapadal medzi ostatných pretekárov.
Odvracajúc zrak z dráhy, zadívala sa na výsledkovú tabuľu. Najrýchlejšie kolo držal Arthur, majúc Dennisa vo svojom tesnom závetrí. Rozdiel medzi nimi bol temer nula celá nula, nula nič. Myšlienkami sa vrátila k sobotným pretekom, ktoré sa podarilo Arthurovi vyhrať. Boli obdobné tomu, načo sa práve dívala. Arthur, idúc v čele závodu. Dennis, dýchajúc mu na krk.
„Mala si sa pridať k nim." Angelina, skláňajúc sa nad ňou, blokujúc tak výhľad na trať, podávala jej do rúk kelímok s vriacou kávou. I napriek tomu, že bol pomerne neskorý večer, Stella zatúžila po čerstvo namletej šálke kávy. Predsa len mala za sebou náročný víkend v znamení skorého ranného vstávania a neskorého zaspávania.
„Ďakujem," s úsmevom na perách si od nej prevzala ponúkanú kávu. Privoňala si k nej, slastne privierajúc viečka. Vôňu kofeínu milovala. „motokáry nie sú nič pre mňa." dodala.
Angelina si k nej prisadla: „Drahá, to som si myslela pár rokov naspäť i ja. Potom som to vyskúšala a hoc teda moja prvá jazda bola absolútne katastrofálna, našla som si v tom svoje zaľúbenie. Dodnes si pamätám toho mladého chlapca, ktorý pracoval na okruhu a musel za mnou neustále lietať, pretože som častejšie bola v bariére ako na trati." pri posledných slovách jej trhalo kútiky pier do širokého úsmevu.
„Snáď niekedy nabudúce." odpovedala Stella, venujúc jej priateľský úsmev.
Pravdou bolo, že sa všemožne vyhýbala všetkému, čo malo niečo spoločné so šoférovaním. Či už sa jednalo o bežné auto, motorku, či po najnovšom motokáru. Potom, čo sa stalo jej staršej sestre mala v sebe akýsi blok. Blok voči rýchlej jazdce, sľubujúc tak sama sebe, že sa bude dištancovať od všetkého, čo by malo s jazdením ako takým niečo spoločné.
Paradoxne jej najlepší priateľ nedýchal pre nič iné, ako pre motošport a chlapec, ktorý sa jej každým uplynutým dňom páčil viac a viac mal našliapnuté na sľubnú jazdeckú kariéru. Život je občas totálnym výsmechom.
„Skoro som ťa mal!" tak zneli prvé Dennisove slová potom, ako odparkoval svoju motokáru tesne za tou Arthurovou. Bol koniec a mladý Monačan si na svoje konto mohol pripísať ďalší jazdecký úspech.
„V tvojich snoch. Musíš uznať, že si mi jednoducho nestačil." odvrkol mu Arthur.
„Prosím ťa," Dennis ho poľahky udrel do ramena „každopádne gratulujem! Na skutočnej trati to so mnou ale také jednoduché mať nebudeš." prisľúbil mu.
stellaniposted to her Instagram story:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
