onze

380 16 5
                                        

Pripomínala malú rozzúrenú čivavu. Dlhé blond vlasy jej stáli dupkom, jej bledozelené oči naberali nebezpečne jedovaný odtieň a vďaka pevne stisnutej sánke jej vystúpili do popredia ostré hrany líc. Ruky mala prekrížené na prsiach zabárajúc svoje nabrúsené, dlhé nechty do predlaktí. Stačilo do nej čo len ťuknúť a s najväčšou pravdepodobnosťou by explodovala.

„Kto do pekla si vôbec myslí, že je?" mrmlala si popod nos prekračujúc z nohy na nohu. Jej hlas znel podráždene, tón, s akým vyslovovala slovo po slove zas opovrhujúco. O jednom sa pochybovať nedalo, Arthur Leclerc si to svojim správaním u Stelly Nilsen pokašlal. Zapísal sa na listinu arogantných, namyslených chlapov, ktorí si o sebe bezpochyby mysleli, že im patrí celý svet. Keby len svet ale i každá žena padajúca k ich nohám.

Kým ona pochodovala ako vojak na vojnovom fronte po malom kúsku jazdeckej šatne, ktorú mal Dennis k dispozícií, ju mladý jazdec s úškrnom na perách pozoroval. Na malý okamih ostal jej správaním zaskočený. Predsa len mladá útla blondínka vystrčila svoje pazúre a postavila sa z oči voči meter osemdesiat vysokému Monačanovi, dávajúc mu pekne štipľavú facku. Poznal ju, vedel, že sa dokázala vždy slovne ubrániť. Koniec koncov sarkazmus bol jej prostredným menom, vodou, v ktorej plávala ako profesionál.

„Stell," oslovil ju kráčajúc jej vstriec „nebuď tak namosúrená." ruky jej opatrne položil na plecia zabraňujúc jej tak vyšľapať dieru na malom kúsku zeme. Všímajúc si zmenu jej výrazu, cúvol vzad: „Arthur to dokašlal." uznal zachraňujúc si tak svoju vlastnú kožu. Bol toho názoru, že to, čo obaja predvádzali bolo len detinské správanie. Neschopnosť správne reagovať na udalosti predchádzajúcich dní. Bolo až nad slnko jasné, že sa jeden druhému páčil a Dennis o tom nepochyboval. V takýchto veciach sa nikdy nemýlil. Možno sa vo svojom vlastnom milostnom živote topil a potreboval by hodiť záchranný kruh, no čo sa týkalo vzťahov iných, bol rodeným expertom.

„Dokašlal?" ironicky sa uškrnula „Je to len obyčajný, namachrovaný blb!" zvyšujúc hlas zo seba striasla Dennisove dlane pokračujúc tak vo svojej chôdzi „Vraj ja sa nevyznám do jeho sveta? Do akého jeho sveta?" rozhadzujúc rukami venovala svojmu najlepšiemu priateľovi spýtavý pohľad. Vari sa ten Arthurov svet až tak príliš líšil od toho jej? Možno sa nevenovala žiadnemu športu, možno nebola vystavená svetlám reflektorov, no neboli obaja na konci dňa len dvaja obyčajní dospievajúci ľudia? Dospievajúci, ktorých trápia rovnaké problémy? Samota, hľadanie svojho miesta vo svete, hľadanie niekoho, kto bude napriek všetkému vždy stáť po vašom boku.

„Stell," Dennis sa nevzdával, cítil potrebu zastať si svojho tímového kolegu „nemôžeš byť tak vzťahovačná." v rýchlosti prehovoril vzďaľujúc sa z jej dosahu. Po dnešnom dni totiž nepochyboval o tom, že by sa jedna facka ušla i jemu. „Nemyslel to tak ako to vyznelo. Toto všetko navôkol teba je náš svet, svet jazdcov. To akým je tu, to ako sa správa a prezentuje, neznamená, že takým i v skutočnosti je. Cíti na sebe veľký tlak. Je z rodiny, ktorá vychovala jedného úspešného jazdca. Jeho staršieho brata Charlesa, pilota Scuderie Ferrari. Tvoje sarkastické, podpichovačné poznámky a útoky smerujúce k tomu, že nevie šoférovať, nepadli práve vhod." rozprávajúc vetu za vetou sa krok po kroku k nej opäť približoval. Dlaňou jej prešiel po rozhorúčenom líci. V dôsledku zbytočnej frustrácie a hnevu, temer celá horela. „Môžem ti garantovať, že je Lec dobrý chlapec. Nič v porovnaní s chalanmi, s ktorými som jazdil predtým. Chce to len jednu malú šancu. Možno si nesadnete na prvú dobrú, možno ani na druhú ale verím, že do tretice by to už mohlo vyjsť."

O Dennisových slovách uvažovala celú noc. I kvôli nim nemohla spať. Zamýšľala sa nad tým, že jej sarkastická povaha, občasné prchké reakcie, môžu niektorým ľudom naozaj ublížiť. Nebývala taká, rozhodne nie každá druhá veta opúšťajúca jej pery bola vždy sarkastická, či útočná. Časom sa však z toho stal zvyk, išlo to automaticky neberúc ohľad nato, kto bol ten, s kým viedla rozhovor. Hold rany osudu dokážu každú ľudskú bytosť poznačiť svojim vlastným spôsobom.

drivers' parade | A.L.Where stories live. Discover now