drivers' parade | A.L.

quatorze

Lúčiac sa s Dennisom, čakajúc kým zahne za roh, nenápadne sa vytratila zo svojej hotelovej izby preč. Jej kroky malí jasný smer, izba Arthura Leclerca. Za jej konaním stál len jeden jediný plán, vytĺcť z neho i tie posledné zvyšky rozumu. Ak vôbec nejakými disponoval.

Berúc schody po dvoch, míňala jedno poschodie za druhým.

Zistiť si číslo jeho izby nebolo tak ťažké, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Stačilo len napísať Angeline a tá v domnienke, že napomôže dvom dušiam splynúť v jednu, jej ho s radosťou poskytla.

Ocitajúc sa pred správnou izbou, rukou zomknutou v päsť zľahka zaklopala na masívne dvere. Odstupujúc od nich, prekrížila si ruky tesne pod prsami. Špúliac pery, čakala kým jej uráči niekto otvoriť.

Mihnutím oka sa viac nedívala na dubové dvere, tie nahradila postava monackého pretekára. Sledujúc ho, zatajila dych. Blonďavé vlasy s prímesou hnedej mal rozsuchané, vábiac ju tak, aby do nich zaborila svoje prsty. Zväčša bledomodré oči nadobúdali pre ňu doteraz nepoznaný odtieň, zatiaľ čo na jeho tvári sa pohrával pobavený úsmev. Na sebe mal obyčajné šedé tepláky lenivo držiace okolo jeho pása, doplnené o biele obtiahnuté tričko podtrhávajúce jeho široké ramena.

„Stell?" z tranzu ju prebralo až jej meno opúšťajúce jeho pery. Jeho výrazný francúzsky akcent, ktorý sa vďaka snahe rozprávať po anglicky len násobil, nedokázala vystáť natoľko, až v ňom postupne začínala nachádzať svoje zaľúbenie. Nevedela čo, no niečo na tom hlupákovi bolo. Niečo, čo ju k nemu zvláštnym spôsobom priťahovalo.

„Vedela som, že si idiot Leclerc ale až taký, to som netušila!" zavrčala. Každým slovom, ktoré vyslovila do neho udierala špičkou svojej dokonale upravenej manikúry, nútiac ho tak krok po kroku pred ňou ustupovať. Zrazu tak nestáli pred jeho izbou ale v jej samom strede. „Čomu na ‚Dennis sa o našom malom výlete nesmie nič dozvedieť', si nerozumel?"

„Naozaj netuším o ňom rozprávaš." každé jedno slovo vyslovoval s opatrnosťou, skoro akoby sa bál, žeby mu naozaj bola schopná odtrhnúť hlavu.

„Tak ty netušíš?" ironicky zvolala, rozhadzujúc rukami do vzduchu „Čo tá sprostá fotografia na tvojom Instagrame, hm?"

„Čo s ňou?" na jeho tvári sa zrkadlilo čisté neporozumenie, absolútne nechápal tomu, prečo Stella takto vyvádzala.

Búchajúc si dlaňou o čelo, na malý moment si myslela, že sa z jeho hlúposti zblázni: „Na tej fotografii som ja, hoci z boku ale každý, kto ma pozná by vedel poľahky povedať, že som to ja. Tú fotografiu si pridal do svojho príbehu na Instagrame, na sociálnu sieť, na ktorej je Dennis prakticky závislý. Videl ju. Myslíš, že si nespojil dve a dve dokopy?" snažila sa mu to vysvetliť, čo najjednoduchšie, ako to len bolo v jej silách.

„Aha." presne tak znela celá reakcia, ktorú od neho dostala. Arthur Leclerc ju naozaj privádzal do šialenstva.

Ich malý rozhovor bol prerušený smiechom nesúcim sa z rohu miestnosti. Na posteli sa rozvaľoval Charles Leclerc, osoba, ktorá bola pre Stellu do onoho momentu neznáma.

„Vy dvaja ste prisahám vtipnejší, ako Horner s Wolffom doťahujúci sa o tom, či je dominantnejší túto sezónu Mercedes alebo RedBull."

Stella si ho prezrela. Prišlo jej, akoby sa dívala na Arthurovu staršiu verziu, o niečo viac mužnejšiu a možno aj atraktívnejšiu. Ich hlas bol temer identický, nehovoriac o smiechu, či hravom, typicky chlapčenskom úsmeve.

„Som Charles, Arthurov starší brat!" predstavil sa ponúkajúc jej svoju ruku, ktorú však ona odignorovala.

„Stella!" s nezáujmom odvrkla, vracajúc celú svoju pozornosť späť na jazdca Premy „Celý večer som Dennisa počúvala rozprávať len o tom, aký strašne rád je, že sme si k sebe našli cestu. Vraj on v nás videl ten potenciál a zaručene mal pravdu v tom, že budeme perfektný pár." prskala, ako malé podráždené mača.