Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Len začiatok

*Tento príbeh, alebo teda jeho pokračovanie, bol písaný ako jeden z mojich prvých. Neprebehla korekcia a viem, že moje zručnosti neboli dokonalé. Berte to prosím pri čítaní na vedomie.*

****

Hermiona

Dnes konečne nastupujem znovu do Rokfortu. Vždy som sa tešila pretože som sa mohla učiť a mohla som sa dozvedieť nové informácie, ale tento rok som sa tešila pretože som ho mohla znovu vidieť.

Práve sme sa s Harrym a Ronom stretli na stanici. Pohľadom som hľadala iba jeho, ale nenašla som ho. Až keď som sa pozrela do zadu som uvidela tie jeho blond vlasy. Bol ku mne otočený chrbtom takže ma nemohol vidieť ale ja som sa usmiala. Práve o niečom diskutoval so svojou matkou a mával pri tom rukami. Asi to nebol príjemný rozhovor, aspoň teda nie pre neho.

,, Haló zem volá Hermionu!" Ron mi mával pred tvárou a tým prerušil môj výhľad, takže som sa otočila na neho.

,,Čo si hovoril?" Pokrútil hlavou a potom sa oň aj Harry pozreli smerom kde som sa pozerala pred chvíľou.

,,Prečo myslíš že nechcel aby si mu písala? Keď ťa miluje tak by si s tebou mal písať celé leto." Opýtal sa Ron a ja som si povzdychla. Nevedela som prečo to tak chcel, ale prispôsobila som sa tomu.

,,Ja mám asi podozrenie prečo." Zamumlal Harry a ja som do neho trafila. Potom sme nastúpili do vlaku a hľadali sme voľné miesta.

,,Už zase s tým začínaš?" Opýtala som sa ho keď sme už sedeli v kupé.

,,Prepáč Hermiona, ale mám taký divný pocit." Odpovedal mi a ja som nad tým pokrútila hlavou.

,,O čom je reč?" Opýtal sa stále mimo Ron.

,,Harry si myslí, že Draco je nový smrtožrút." Odpovedala som mu a zamračila som sa na neho.

,,Akože vysvetľovalo by to jeho správanie alebo že nechcel aby si mu písala." Pridal sa aj Ron

,,Chceš mi tým niečo povedať?" Zdvihla som na neho obočie.

,,No keby sa z neho stal smrtožrút, musel by si dávať pozor na svoje myšlienky a jeho poštu vby si mohol hocikto prečítať. Možno preto nechcel aby si mu písala." Vysvetlil Ron a ja som celú dobu krútila hlavou. To mu nikto okrem mňa neverí?

Zdvihla som sa a odišla som odtiaľ. Toto nebudem počúvať.

Draco

Dnes je deň kedy ju znovu uvidím. Zvládnem ju ignorovať keď ona nemá o ničom tušenia? Určite za mnou príde a ja jej budem musieť ublížiť.

Premiestnili sme sa s matkou na stanicu kings cross a ja som ju hneď videl. Stála pár metrov odo mňa a bavila sa s Potterom a Weasleym. Bola ku mňe otočená chrbtom.

Moja matka si všimla kam sa pozerám. ,,Uvidíš že to pochopí." Pozrel som sa na ňu. To jej vážne preskočilo? To že som sa pridal na inú stranu ako ona pochopí? A dokonca by som iba ohrozil jej život.

,,Chceš povedať že sa s ňou budem normálne baviť akokeby nič aby som ju dostal do nebezpečia?! Teraz som kôli otcovi niekto, kto by sa k nej nemal ani priblížiť. Čo si myslíš že jej urobia keď to zistia?!" Vyskočil som na ňu ale ona sa stále usmievala.

,,Záleží ti na tom aby bola v bezpečí, ale keď bude pátrať čo sa s tebou  stalo, môže ju do dostať do nebezpečia." Zmätený som sa na ňu pozeral. ,,Rozmýšľaj Draco, je to chrablomiľčanka, urobí všetko preto aby zistila čo sa s tebou deje. Keď to zistí, bude ťa nenávidieť za to že si jej to nepovedal, ale keď to nezistí a bude sa snažiť ďalej, mohla by sa dostať priamo k jadru. Dostane sa ďalej akoby chcela. Nebude vedieť čo sa s tebou deje, ale stopy ju zavedú ty vieš k komu a potom bude neskoro." Vysvetlila mi. Je múdra a podľa mňa to zistí a radšej budem trpieť tú prvú možnosť.

,,Ako môžeš nad niečím takým vôbec rozmýšľať? Myslíš že by za ním len tak prišla keby ju aj stopy zaviedli k nemu?" Vypľul som na ňu. Takto som sa s ňou nikdy nebavil ale bol som z dnešného dňa podráždený.

Už chcela niečo povedať ale vedľa mňa už stali Blaise, Theo a Pansy. Oni tiež o ničom nevedeli, ale im som to plánoval povedať. Oni ma budú kryť a budú ma podporovať aj v tom s Hermionou, a to aspoň od niekoho budem potrebovať.

Rozlúčil som sa s matkou a šiel som s ostatnými hľadať kupé. Všimli si že nie som v svojej koži. Oni to vždy vedeli vycítiť. ,,Je niečo zle, Draco?" Opýtala sa ma Pasny.

,,Nie, všetko je úplne v pohode." Odpovedal som podráždene. Nemal som odvahu na to povedať Hermione že je koniec alebo že bola strašne hlúpa, aj keď som mal iba klamať. Nemohol som jej to urobiť, ale je tu iná možnosť? Áno je, ale tak by som ju dostal do nebezpečia. Je to komplikované.

,,Draco, hneď mi povedz čo sa ti zase stalo?!" Zakričala Pansy a všetci okolo sa na nás otočili. Dokonca aj ona. Bože mohol som sa snažiť oddialiť túto konverzáciu, ale ono to musí prísť teraz?

Otočil som sa že budem pokračovať v ceste. ,,Draco!" Zakričala na mňa. Neotočil som sa a pokračoval ďalej. Až keď som našiel prázdne kupé som si sadol a keď prišli aj ostatný som zamkol.

,,Draco, to bolo od teba hnusné! Za to že máš takú náladu ju nemusíš ignorovať!" Vyčítala mi Pansy.

Použil som tlmiace kúzlo aby nás nikto nepočul. ,,Toto je len začiatok." Povzdychol som si ale všetci sa na mňa pozerali celý zmätený.

,,To ako myslíš?" Opýtal sa Theo.

Zastrel som závesy aby nás nikto nevidel. ,,Draco, čo sa to s tebou dnes deje?" Pridal sa aj Blaise.

Vyhrnul som si rukáv košele na ľavom predlaktí. Bolo tam. Videli ho. Pansy odvrátila zrak k oknu ale Theo a Blaise sa iba pozerali na moju ľavú ruku.

,,Je to iba žart? Není to namaľované?" Opýtal sa ako prvý Blaise.

Pretočil som oči a zase si znamenie schoval. ,,To vieš Blaise že je to namaľované." Odpovedal som sarkasticky.

,,Ale ako? Kedy? Prečo?" Začal sa ma pýtať Theo.

,,Musel som. Mučili moju matku. Vieš že by som na ňu nedal dopustiť." Theo sa pozrel do zeme a Blaise sa pozeral len na mňa. Možno hľadal nejaké náznaky že je to  len vtip, ale nenašiel ich.

Pozrel som sa na Pansy. Stále sa pozerala von oknom. ,,Ty nič nepovieš?" Opýtal som sa jej. Ona ma vždy podporovala najviac, práve od nej som chcel počuť niečo povzbudzujúce.

Pozrela sa na mňa. Prišla ku mňe a silno ma objala. Toto je kamarátka ktorú potrebujem. ,,So všetkým ti pomôžem, pretože viem že si nemal na výber." Zašepkala.

Ďalej som im vysvetľoval všetko čo sa stalo cez prázdniny. Povedal som im aj o mojej úlohe. Kým sme sa dostali tam, kam som nechcel.

,,A čo Hermiona? Čo budeš robiť?" Opýtal sa Theo a ja som si povzdychol.

,,Ignorovať ju. Nemôžem jej o tom povedať pretože by som ju dostal do nebezpečia. A navyše keď sa mi dostane do mysle a uvidí tam niečo čo by nemal, nedopadlo by to dobre." Schoval som si tvár do dlaní.

Pansy vedľa mňa ma chytila za rameno. ,,To ju zničí."

Pozrel som sa na ňu. ,,Ja viem. Aj mňa to ničí." Zase ma objala.

Potom sme vystúpili z vlaku a stalo sa to čo sa stať nemalo. Aspoň som dúfal že nie tak skoro.

Stála za mnou a chytila ma za ruku. Bože toto nedám. Pozeral som sa pred seba a ignoroval som ju. ,,Draco, prosím pozri sa na mňa." Doliehala. Mal som chuť plakať. Áno, ja Draco Malfoy. ,,Prečo ma ignoruješ?" Opakovala stále do kola. Otrhol som sa od nej a pokračoval v ceste do hradu.

Celú cestu do hradu aj na obede som sa snažil nekričať od bolesti. Ubližujem jej aj sebe samému.

Na obede ale Dumbledor vyhlásil niečo čo mi moc nepomohlo. Vôbec mi to nepomohlo. Ani jej.

Tak prvá kapitola. Čo hovoríte na pokračovanie? A prepáčte zase za ten koniec. 🙈😁