Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Astronomická veža

Draco

Z veľkej sieňe som išiel do núdzovej miestnosti. Všetko na mňa doľahlo tak rýchlo. Stres z toho že jej budem musieť všetko povedať a možno o ňu prídem, hnev sám na seba, že som taký sprostý a hádam sa s ňou aby som to ešte zhoršil alebo strach z toho čo príde. Všetky tieto pocity menia moju náladu ako ľuďom v pubertálnom veku hormóny.

Počul som za sebou kroky. Otočil som sa a stála tam Pansy. Niekto o kom viem, že má podporí nech už sa deje čokoľvek. Miloval som ju ako kamarátku, ale mal som s ňou vzťah ako so žiadnou inou. V mojom živote boli tri veľmi dôležité ženy. Pansy, moja matka a Hermiona.

,,Čo to malo znamenať?" Vyskočila hneď na mňa.

,,Ja neviem." Povzdychol som si.

,,Nevieš ale ja viem." Prišla úplne ku mne a začala mi prstom pichať do hrude. ,,Pôjdeš za ňou, všetko jej povieš a ospravedlníš sa jej, pretože to už preháňaš nemyslíš?"

,,Myslíš že ma to už nenapadlo? Neviem či so mnou chce hovoriť alebo kde teraz vlastne je." Pansy sa na mňa usmiala.

,,Keď jej povieš pravdu, bude s tebou chcieť pohovoriť. A videla som ju ísť na astronomickú vežu." Chvíľu som rozmýšľal. Ale potom som bez ďalších slov odišiel na astronomickú vežu.

Už som bol skoro hore a počul som hlasy. ,,Myslíš že to je dôvod prečo sa so mnou v poslednej dobe stále háda?" Opýtala sa Hermiona. Vyšiel som posledné schody. Stála tam ona a Weasleyová.

,,Neviem. A keď sa nad tým tak zamyslím, u neho nikdy nevieš čo máš očakávať. Najprv je to proste Malfoy. Ten zlý a namachrovaný idiot a potom je to zase niekto, kto sa zamiloval do Hermioni Grangerovej. U tebe je proste iný, Hermiona." Odpovedala jej Weasleyová a ja som sa musel usmiať.

,,Pretože to Hermiona ma zmenila." Obydve sa na mňa otočili. Asi ani jedna z nich netušila že tu nie sú sami.

Pozrel som sa na Hermionu. Držala so mnou očný kontakt. Ani neviem ako dlho sme si takto pozerali do očí. ,,Musím s tebou hovoriť." Pozeral som sa stále na ňu.

Založila si ruky na prsiach a zdvihla na mňa obočie. Pozrel som sa na Weasleyovú aby som jej naznačil že v súkromí. Pochopila to a naznačila jej aby odišla. Naposledy sa na ňu pozrela, prikývla a odišla.

,,Skús jej zase niečo urobiť alebo ju zase zlomiť a zlomím ti všetky kosti v tele." Zašepkala mi ešte. Iba som pretočil oči.

Ešte chvíľu som tam stál a potom som išiel bližšie k nej. ,,O čom chceš hovoriť?" Opýtala sa ma.

Chytil som jej ruky do svojich. ,,Chcem aby si ma počúvala bez toho aby si ma čo i len raz prerušila." Pozrela sa na mňa a potom prikývla.

Zhlboka som sa nadýchol aby som nabral odvahu a potom som sa jej pozrel do očí. ,,Keď som cez prázdniny prišiel domov otec mi oznámili takú správu." Na chvíľu som sa odmlčal. ,,Ja som sa tomu bránil ako som len mohol kôli tebe. Potom mi povedal že ak to nespravím, nebude mučiť iba mňa ale aj moju matku. Neveril som tomu, ale keď to vážne urobil pred mojimi očami, prvé na čo som si spomenul si bola ty, ale aj tak som súhlasil. Hneď na druhý deň som to urobil. Prijal som znamenie a teraz som jedným z nich." Pozrel som sa na ňu. Záporne kývala hlavou akokeby tomu nechcela uveriť. ,,Zatvoril som sa do izby a s nikým som sa nebavil. Nikomu som neotváral. A potom mi prišla sova od teba. Bol som rád že mi píšeš ale zároveň to bolo riskantné. Napísal som ti aby si mi už nepísala a som rád že si to pochopila. Ale zároveň ma to donútilo premýšľať. Mal som to celé premyslené. Aby som ťa nedostal do nebezpečia chcel som sa ti vyhýbať, ignorovať ťa. Lenže nevydržal som to. Už v prvý deň som ťa musel pobozkať. Nevedel som byť bez teba. Celé dni som kôli tomu bol podráždený. Až na tej ošetrovňi som si sľúbil že ti to raz poviem. Ale bál som sa tvojej reakcie. Bál s sa že už ma nebudeš milovať, pretože som netvor."