Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Svedomie

Na obed sa mi vôbec ísť nechcelo. Vedel som že mi všetci budú hovoriť že som to prehnal a to všetko okolo toho, ale môj hlad mi nedal na výber. Od rána som nič nejedol. Jablko som využil ako experiment pri skrinke a raňajkám som tiež moc nedal.

Prišiel som do veľkej sieňe a nikto tam zatiaľ nebol. Teda akože bolo to tam plné, ale ešte tam neboli Blaise, Theo ani Pansy.

Vydýchol som si a šiel som si sadnúť. Keby tu totiž boli nenechali by ma zase najesť. Naložil som si na tanier a ani nie päť minút odkedy som začal jesť, za mnou prišli aj ostatný.

Žiadny pozdrav ani nič. Boli sme ďalších päť minút ticho, ale ja som vedel že sú na mňa naštvaný kôli tomu čo som povedal Hermione, a si nechcem ani predstaviť ako je na tom asi ona.

Keď som tak na ňu myslel, môj zrak automaticky hľadal ju. Nebola tu. Asi máš problém. Pomyslel som si.

Theo si asi všimol kam sa pozerám. ,,Hryzie ťa svedomie?" Opýtal sa ma a ja som sa na neho pozrel. Všetci traja na mňa pozerali.

Povzdychol som si. ,,Už to preháňaš nemyslíš?" Pridala sa aj Pansy. Od nej som bol zvyknutý len na podporu, ale chápem že dnes som to prehnal.

,,Nič k tomu nepovieš?" Opýtal sa zase Theo.

,,Čo ti mám na to povedať?" Opýtal som sa ho previnilo. Potom môj zrak padol k dverám. Bola tam. Pozoroval som ju celý čas keď išla k chrablomilskému stolu. Potom sa na mňa otočila a zo zdvihnutou bradou pokračovala v ceste. Draco, si pekný idiot. Ozvalo sa zase moje svedomie.

Už som tam nemohol dlhšie byť a preto som odišiel. Po ceste som počul ďalšie dievčatá ako ohovárajú. To ženy nevedia robiť nič iné ako klebety? Pretočil som oči ale nešťastiu náhodou som si to vypočul.

,,Dnes ráno som počula že na raňajkách si chcela za nimi sadnúť ale on ju odtiaľ vychodil a keď nešla ona tak odišiel on a povedal jej niečo čo asi nebolo moc pekné."

Zostal som stáť a pozrel som sa na tú čo to povedala. ,,Nikto ju odtiaľ vychodiť nechcel." Zavrčal som na ňu. Bola so slizolinu pretože som ju už pár krát videl. Možno preto mala tú odvahu pokračovať v konverzácii.

,,A čo si tej čupke o ktorej sa už dva dni hovorí po celej škole povedal?" Zamračil som sa na ňu a podišiel som k nej bližšie.

,,Nikdy ju predo mnou tak nevolaj." Mala jediné šťastie že ženám by som neublížil.

Zase sa začala uškŕňať. ,,Veď ste po rozchode, nie?"

,,Neviem odkiaľ to máš ale nie, nie sme po rozchode." Teraz mi odpovedala tá druhá.

,,Tak prečo sa k sebe tak správate? Minulý rok to bolo medzi vami iné."

,,Prestane celá škola riešiť môj vzťah?!" Vykríkol som na celú chodbu keď sa vedľa mňa zrazu objavila Hermiona. Kde sa tu vzala a ako dlho tu je?

,,Nejaký problém drahá?" Opýtala sa sladko. Presne takto som ju miloval.

,,Tvoj priateľ je na nás zlý." Bránila sa tá prvá.

,,Ja som to zle počula zlato. Myslím že mal právo byť na teba zlý." Bránila ma. Aj po tom všetkom?

,,Ste prefekti. Nemali by ste nám byť príkladom?" Ozvala sa zase tá druhá.

,,Máš pravdu. Som prefekta a to mi dáva právo, dať ti trest." Hermiona si založila ruky na prsiach. Usmial som sa na ňu aj keď to nevidela. Okolo nás sa začali zhromažďovať študenti. Pravdepodobne ich zaujímalo čo sa tu deje po tom všetkom čo sa o mne a o Hermione šírilo po škole.

,,Veď som nič nespravila." Usmiala sa na ňu blondínka. To je tá zo slizolinu. Tú druhú som v živote nevidel v slizoline.

,,Môžeš dostať trest za šírenie sprostostí, urážanie hlavného prefekta alebo narážanie na osobný život druhých." Vymenovala im a obe dievčatá zbledli.

,,Prečo si ho tak brániš? Veď ti ubližuje!" Zakričala zrazu tá druhá a ja som sa na ňu zamračil.

,,Nič o tom nevieš tak buď radšej ticho." Zavrčala na ňu.

,,Je to obyčajný zasran." Pridala sa aj tá druhá. ,,A ty si čupka, ako som už povedala." Pridala sa tá blondínka.

Odstrčil som Hermionu nabok ale nie silno. ,,Povedal som ti aby si ju predo mnou tak nevolala!"

Hermiona ma zastavila. ,,Ona ti za to nestojí. Máte trest obe! A so Snapom." Obydve sa na ňu zamračili.

,,Vážne ťa nechápem. Tento tu čo ho tak brániš je iba obyčajný hajzel!  Čo čakáš? Opustí ťa." Pokračovali.

,,Ty žiarlíš. Nemáš vôbec žiadny vzťah a preto mi Draca závidíš." Obhajovala ma Hermiona. Vtedy mi to došlo. My dvaja sme si spolu prešli toľkým, nemôžem to zahodiť. Zatiaľ jej nepoviem o mojej úlohe alebo o mojom novom postavený, ale môžem ju stále milovať. Na tom sa nič nezmení a ja jej to nemôžem robiť ďalej. Nemôžem ju trápiť a pritom trápiť aj sám seba.

Stratil som sa v svojich myšlienkach takže som nevedel ako to pokračovalo ďalej. ,,Nemôžeš čakať že ťa bude niekto ako Draco Malfoy milovať." Povedala tá blondínka.

Pozrel som sa na ňu. ,,Lenže Draco Malfoy ju miluje." Otočil som sa na Hermionu. ,,Prepáč mi to prosím." Chytil som ju za ruky. Bolo mi jedno že na nás všetci pozerajú. ,,Prepáč mi to všetko. Bol som na teba zlý a ignoroval som ťa. Ale nikdy som ťa neprestal milovať a ani neprestanem. Milujem ťa Hermiona, strašne moc." 

Pozerala sa mi priamo do očí. Potom sa mierne usmiala. ,,Draco, ty hlupáčik." Kývala hlavou. ,,Čakala som kedy mi to povieš." Usmiala sa a ja tiež.

,,Stále rovnaká?" Opýtal som sa jej.

,,Navždy rovnaká a ty by..." Nedokončila to pretože som to za ňu dokončil ja.

,,Ja by som si mal zvyknúť. Kedy to pochopíš? Ja som si už zvykol a milujem ťa takú aká si." Pozrela sa mi do očí.

,,Tiež ťa milujem, Draco." Usmial som sa na ňu a celé som to ukončil bozkom. Dal som do toho všetko to, čo som cítil a ona mi bozk práve tak oplatila. Všetci začali tlieskať a ja som počul ako Pansy zakričala: ,,Toto je to čo si potreboval!" Usmial som sa do bozku a potom som sa dotiahol aby som si oprel čelo o to jej.

,,Milujem ťa." Vydýchol som.

,,Milujem ťa." Zopakovala a znovu ma pobozkala. Bol to taký sladký bozk. Miloval som jej bozky. Miloval som ju celú. Bozk som prehĺbil keď som na mojom chrbte niečo ucítil a potom som cítil iba strašnú bolesť a zrútil som sa k zemi.