Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Znamenie?

Chcem sa vám takto na začiatok ospravedlniť. Asi ste si všimli že kapitola bola každý deň, ale včera nie. Viem, je to len jeden deň, ale chcem vám to vysvetliť.
Takže, potrebovala som si premyslieť ako bude tento príbeh pokračovať, a ešte stále nemám nejaký bod ktorého by som sa chutila, takže ak nebudú kapitoly, tak to bude tým, že sa to snažím v hlave spojiť aby to malo nejaký dej.

_____________________________________

Hermiona

Ráno som sa zobudila skôr ako Draco. Obzrela som sa všade okolo. Pomfreyová práve bola pri nejakom pacientovi. Vedela že tu trávim večeri, vysvetlila som jej že ma tu Draco potrebuje kôli bolestiam ktoré má.

Pomfreyová si ma všimla a prišla ku mne. ,,Slečna Grangerová, chcela som urobiť prehliadku pána Malfoya, aby som zistila či sa mu vážne tie jazvy začali otvárať. Ak áno budem musieť opakovať operáciu, ktorú sme už robili pred pár dňami." Prikývla som.

,,Robte čo musíte aby mu bolo zase lepšie." Draco vedľa mňa sa začal zobúdzať.

,,Choďte si ešte odpočinúť. Ja vám dám vedieť." Povedala Pomfreyová a ja som záporne pokývala hlavou.

,,Čo sa deje?" Opýtal sa Draco ospalím hlasom.

,,Urobím vám prehliadku a potom ak to bude nutné, budeme musieť opakovať operáciu." Vysvetlila mu Pomfreyová a Draco prikývol.

Pomfreyová si šla pre nejaké veci a ja som tam s Dracom zostala. Potom sa vrátila a pozrela sa na Draca. ,,Môžete si prosím vyhrnúť tričko?" Draco prikývol a vyhrnul si ho. Mal na sebe tričko s dlhým rukávom, ale prísahala by som že som na malý okamžik videla nejaké tetovanie na jeho ruke. Nemohol byť...nemôže byť...

Od prekvapenia som vôbec nevnímala jeho svalnaté telo na ktoré som mala výhľad. Tie jazvy som ale videla a vnímala. Je možné že sa mi to iba zdalo. Netreba robiť hneď unáhlené závery. Buď pokojná, Hermiona.

Pomfreyová sa potom pozrela na Draca. ,,No bohužiaľ pán Malfoy. Musíme vás znovu operovať." Draco zase prikývol a Pomfreyová zase na chvíľu odišla.

,,Draco?" Opýtala som sa ho neisto.

,,Áno?" Opýtal sa.

Nadýchla som sa aby som nabrala odvahu sa ho na niečo také spýtať. ,,Prijal si znamenie?"

Chvíľu na mňa pozeral ako na prízrak. Potom sa pozrel na svoju ruku. Nebolo vidieť, ale keď sa predtým natiahol...možno sa mi to zdalo...

,,Neviem o čom hovoríš." Povedal pokojne.

,,Máš znamenie?" Zopakovala som mu otázku. Pozrel sa mi do očí. ,,Máš jeho znamenie? Si jedným z nich?"

Neodvrátil zrak. Stále sa mi pozeral rovno do očí. Potom sa pozrel zase na svoje ruky. ,,Ako ťa mohlo niečo také napadnúť?" Opýtal sa potichu.

Zrazu som mala divný pocit. Čo si o mne bude teraz myslieť? Že mu neverím? ,,No ja neviem...možno pretože tvoji rodičia..." Nedokončila som to pretože mi do toho skočil.

,,Pretože sú moji rodičia na tej strane, neznamená že aj ja." Povedal už nahnevaný. ,,To som už až tak podobný môjmu otcovi?" Takýto tón hlasu na mňa nepoužíval často.

,,To som nepovedala. Proste len..." Zase som to videla keď si išiel ľahnúť. Už sa mi to určite nezdalo. Pozrela som sa na neho. ,,Dokáž mi že si není ako oni, dôkaz mi že si iný ako tvoj otec."

Prekvapene sa na mňa pozrel. Vedela som že jeho otec je téma, ktorú nemal veľmi v láske. ,,Ako ti to mám asi dokázať?"

,,Ukáž svoju ľavú ruku." Pozrel sa na mňa. V jeho očiach som videla strach a zároveň hnev. Potom sa pozrel inam pričom si držal ľavú ruku pri tele, aby som mu náhodou nevyhrnula rukáv.

,,Mala by si ísť." Zašepkal.

,,Nikam nejdem." Zapierala som.

,,Pán Malfoy ma pravdu, mala by ste ísť." Pozrela som sa na Pomfreyovú a potom som naštvaná odišla.

Šla som po chodbe na raňajky. Stretla som Ginny. ,,Hermiona, tak tu si!" Zakričala celá nadšená.

Potom som uvidela skupinku ľudí v zostavení Theo, Blaise a Pansy. Tí budú určite vedieť viac. Ak mi Draco niečo tají, a je to znamenie zla, bude mi to musieť vysvetliť.

,,Hej!" Zakričala som na nich. Všetci sa otočili a usmiali sa na mňa. Keď si všimli že som naštvaná tak sa usmievať prestali.

Prišla som k nim. ,,Musíme sa porozprávať." Ťahala som ich do veľkej sieňe, kde sme si sadli úplne dozadu.

,,Čo potrebuješ, Hermiona?" Opýtala sa ma Pansy.

Naklonila som sa k nim bližšie. ,, Má Draco znamenie?" Všetci v momente stuhli.

,,Prečo si to myslíš?" Opýtala sa ma zase Pansy. Bolo mi jasné že by Dracovi povedala že som si toho všimla, a ja som chcela aby mi Draco sám povedal pravdu, alebo teda jeho priatelia a potom aby mi to on vysvetlil.

,,Mám taký pocit." Odpovedala som nakoniec a všetkých som si ich premerala pohľadom. ,,Tak má alebo nemá?"

Blaise si odkašlal. ,,Ja myslím že nemá." Videla som na ňom že klame. Poznala som ich všetkých už skoro rok, a poznám ich všetkých ako vlastné ponožky.

,,Neklam mi." Zase som sa pozrela na nich všetkých. ,,Čo vy viete a ja nie?"

,,Ja neviem čo vieš ty, ale my o tomto nič nevieme." Odpovedala Pansy. Tej som už vôbec neverila. Aj keď mi to hovorila priamo do očí, pre Draca by spravila všetko. Bola jeho najväčšia podpora a jeho najlepšia kamarátka. Mali sa radi ako brat sestru a sestra brata. Kryli sa navzájom.

,,Je pravda že som možno len paranoidná, ale ak mi nikto z vás nepovie pravdu, na meno Hermiona Jean Grangerová, môžete zabudnúť." Vyhrážky. To ma naučil Draco. Keď chceš niečo vedieť alebo dosiahnuť svojho, musíš sa vyhrážať.

,,Hermiona, ale my vážne nič nevieme." Pridal sa aj Theo.

,,Dobre." Postavila som sa. ,,Draco má dnes operáciu. Choďte za ním a povedzte mu, že má na mňa zabudnúť ak mi nechce povedať pravdu." Otočila som sa na odchod. ,,A pre vás platí to isté." Všetci na mňa kričali ale ja som si išla sadnúť k chrablomilu a ignorovala som ich.

,,Ahoj Hermiona, stalo sa niečo?" Opýtala sa ma hneď Ginny.

,,Nie, všetko v pohode." Odpovedala som jej a sadla som si k nej.

V spoločenskej miestnosti za mnou prišiel Ron. Bol celý červený. ,,Ahoj." Povedal trošku neisto. Vedela som že niečo chce. Vedľa neho si sadol Harry a nevyzeral o nič lepšie.

,,Tak čo chceš Ron?" Ron sa pohodlnejšie usadil a pozrel sa na mňa.

,,No...vieš...iba že či už si...no..." Koktal. Pretočila som oči.

,,Iba či už som čo?" Podstrčila som ho.

,,Iba že či už si... s Malfoyom...no šak to." Pozerala som na neho ako na blázna.

,,Vôbec neviem čo chceš, Ron." Povzdychol si.

,,Chcem sa ťa iba opýtať, že či už si spala s Malfoyom?" Pozrel sa na mňa. Čo si to dovoľuje?

,,Čo je ti do toho?!" Vyskočila som na neho.

,,Hermiona, mi chceme len vedieť či má znamenie." Vysvetlil Harry. Otvorila som na neho ústa.

,,Nebudem s vami o tom hovoriť!" Skríkla som na celú miestnosť. Všetci sa otočili ale mne to bolo jedno. ,,Nič vás do toho kurva není!" Otočila som sa a išla som preč. Nerada som chodila do mojej a Dracovej spoločenskej miestnosti, pretože to tam bez neho nebolo ono, ale teraz som tam šla.

Začala som si čítať. To robím vždy keď sa potrebujem ukľudniť. Ale stále som sa myšlienkami vracala k Dracovi. Čo ak bude mať večer bolesti a ja tam s ním nebudem? Čo ak má bude potrebovať a ja tam s ním nebudem môcť byť. Ale zároveň som chcela aby mi povedal pravdu. Keď sa milujeme, máme byť k sebe úprimní.

Celý večer som sa modlila za Draca. Aby nemal bolesti a aby sa cítil lepšie. Nespala som. Ako už celý týždeň.