Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Zase hádka

Draco

Ubehol týždeň. Dlhý a ničivý týždeň o samote. Bez Hermioni. Síce som sa nemohol zúčastniť toho útoku čo mal byť už pred tromi dňami, ale necítil som skoro nič. Za to mohla Hermiona a jej posledné slová. Začínam mať kôli tomu podozrenie o tom, že mi klameš." To bolelo. Neklamal som jej, ale ani som jej nepovedal pravdu. Už za mnou odvety neprišla. Neprišla ani raz a ja som sa cítil neúplný. Spočiatku som si myslel že by som si mal zvyknúť, pretože keď začne vojna, ktorá sa blíži, budeme v odlúčení a kto nie či budeme vôbec ešte spolu. Ale nakoniec som dospel k rozhodnutiu. Dnes večer jej všetko poviem. Poviem jej celú pravdu, presne tak ako chcela. Neviem ako bude reagovať, ale potrebujem ju. Vždy som ju potreboval.

Už ráno som ju videl. Pozerala sa na mňa od jej stola. Videl som toho v jej očiach toľko. Sklamanie, radosť, krivdu... Vždy keď som sa na ňu ale pozrel, odvrátila zrak.

,,Dneska jej všetko poviem." Oznámil som mojim priateľom.

,,Konečne správne rozhodnutie." Poznamenal Theo a ja som pretočil oči.

,,Vedel som že to jej ignorovanie dlho nezvládneš." Pridal sa ja Blaise a ja som buchol do stola až sa všetci otočili. Dokonca aj ona.

,,V posledných dňoch iba buzerujete, nič iné neviete?!" Vyskočil som na nich.

,,Dobre, dobre kľud." Bránil sa Blaise.

,,Nič iné ako narážky alebo poznámky na môj účet som od vás za tento školský rok ešte nepočul!" Kričal som zase.

,,Draco, upokoj sa, všetci na nás pozerajú." Podotkla Pansy. Ale bol som naštvaný. Naštvaný na toto všetko. Smútok sa často mení na hnev. Hermiona, títo dvaja, to že som bol celé dva týždne v nemocnici alebo celé to so smrtožrútmi. Bol som naštvaný na celý svet a už to potrebovalo von.

,,Je mi to niekde, Pansy." Postavil som sa aby som to zdôraznil.

,,Prosím ťa, sadni si!" Pansy ma pritiahla zase na zadok. Bože není som malý!

Zase som sa postavil na čo Pansy pretočila oči. ,,Tak prepáč že sme za tebou chodili každý deň na ošetrovňu a počúvali to tvoje: nemôžem sa ani pohnúť!" Poznamenal zase Blaise. 

,,Nikto ťa o to neprosil, Blaise." Zavrčal som na neho.

,,Je mi ľúto že som chodil za mojím najlepším kamošom, aby som ho rozosmial." Povedal už podráždene Blaise. Ako som už hovoril, u neho  není zvykom že by sa hádal alebo dokonca s niekým pobil.

Hermiona

Sledovala som tú scénku. Draco bol naštvaný, to mi prišlo celom normálne. Čo si budeme, on keď sa hnevá tak s ním nepohne ani svätý. Ale potom keď som videla že Blaise začína byť tiež naštvaný, vedela som že je zle.

,,Ak si myslíš že niekoho rozosmeje alebo poteší to, že mu budeš hovoriť že večer nespal pretože robil iné veci, len pretože tam Hermiona bola, tak to kurva vtipné není." Cítila som červeň ktorá sa mi dostávala do líc. Snažila som sa schovať pred všetkými tými pohľadmi, ale aj tak som mala stále pocit že sa na mňa všetci pozerajú. Nikdy som nemala rada veľa pozornosti, ale odkedy som som s tým blond chlapom, priťahujem viac pozornosti ako všetci v tejto škole dohromady.

,,Nemôžem za to, že niektorý ľudia nevedia čo je to humor. Som si istý že to Hermione nevadilo." Bránil sa Blaise.

,,Blaise..." Snažila sa aj jeho upokojiť Pansy.

Obydvaja hneď pozreli na mňa. Mračila som sa raz na jedného a raz na druhého. ,,To vidím." Poznamenal Draco keď sa na mňa pozeral.

,,Ale veď vidíš že je rada že sa to všetci dozvedeli." Snažil sa z toho dostať. Ale toto teda nie. Postavila som sa že tam za nimi pôjdem, aj keď som povedala že na mňa majú zabudnúť. Ginny ma ale stiahla naspäť. Ja som sa ale postavila zase. Pripomenulo mi to to, čo urob Draco pred chvíľou Pansy.

Vykročila som k nim. Draco sa začal uškŕňať. Veď ja mu ten úškrn vymažem s pamäti. ,,Vidím že ti ide darovať jej pravý hák. Poviem ti, nos ma bolel ešte mesiac potom." Povedal k Blaisovi.

,,Šak aby si jednu nedostal aj ty. A zaslúžil by si si." Povedala som mu keď som bola už u nich.

Čudovala som sa že to žiadny profesor ešte nepokazil, ale Dumbledor je toho názoru že si to ľudia potrebujú povedať. Lenže pred všetkými?

,,Robíte hanbu jak sebe tak mne. Takže by som ocenila keby si si ty..." Ukázala som na Blaisa. ,,Sadol a prestal mať sprosté poznámky. A aby si sa ty..." Teraz som sa pozrela na Draca. ,,Upokojil. Pretože tieto tvoje výbuchy prinesú vždy pohromu ako hrom." Zamračil sa na mňa.

Blaise si sadol načo jeden slizolinčan mal poznámku tiež. ,,Nechcel by som ani pomyslieť čo Grangerová dokáže, keď ju všetci počúvajú na slovo."

Draco sa na neho točil a ja som vedela čo príde. Nechcela som byť zase u riaditeľa. ,,Draco povedala som aby si sa ukľudnil." Pozrel sa na mňa.

,,Prečo? To musí byť vždy to čo chceš ty? Chcela si aby som ťa prestal ignorovať, tak som prestal. Chcela si aby som ti povedal pravdu, nestačila ti a urazila si sa." Vyskočil na mňa.

,,Koľko krát som ja vyhovela tebe? Vždy keď som mala problém, doliehal si na mňa aby som ti to povedala, vždy som to urobila. Ale keď som to potom chcela ja od teba, nevedel si mi povedať ani posratú pravdu!" Zamračil sa na mňa a potom odišiel.

Pozerala som sa ako sa vzďaľuje. Všetci sa stále pozerali iba na mňa. Pozrela som sa ešte na Blaisa, Pansy a Thea a odišla som odtiaľ aj ja.

Vedela som že Draco možno išiel do našej spoločenskej miestnosti, a preto som sa rozhodla ísť na astronomickú vežu. Prišla som tam a oprela som sa o zábradlie. Jesenný vánok ma aspoň trochu upokojil. Draco mi spôsobil toľko bolesti a zároveň toľko radosti, že sama neviem, či sme spolu prežili viacej šťastných alebo nešťastných chvíľ. Milujem ho nadovšetko, ale cítim že sa mi v poslednej dobe vzďaľuje a ja jemu tiež. Prvá slza mi stekala po tvári. Som mu ochotná vždy pomôcť a vždy mu byť oporou, ale ako to mám urobiť keď mi klame, a možno mi hovorí pravdu a ja som len strašne naivná, že verím viac tomu čo hovorí Harry ako jemu.

Počula som za sebou kroky. Otočila som sa a stála tam Ginny. Prišla ku mne a chytila ma za ruku.

,,Hermiona, v poslednej dobe som si všimla že si smutná, a keď si není smutná tak si naštvaná." Prehovorila a pozrela sa mi do očí. ,,Povieš mi čo sa deje?"

,,Myslíš že ma Draco stále miluje?" Opýtala som sa jej a ona sa pozrela na pozemku školy.

,,Počuj, najprv som nechcela uveriť že ty a Malfoy, ale keď som vás spolu videla, aký ste spolu zlatý a ako z vás tá láska srší, nemohla som ti na to nič povedať. Bola si šťastná a to bolo to, na čom mi najviac záležalo. Videla som ako ste bojovali jeden za druhého, len aby ste mohli byť spolu." Na chvíľu sa odmlčala a ja som sa mierne usmiala. Tie časy s piateho ročníka boli krásne, aj keď miestami trošku problematické, ale on mi pomáhal to prekonať. ,,Teraz mi skôr príde že sa ti snaží vyhýbať. Viem, chvíľu bol znovu s tebou, ale akokeby sa niečoho bál a bojí sa že to ublíži aj tebe, a to nechce. Možno práve preto sa ťa od seba snaží odohnať. Bojí sa. Možno práve toho čo k tebe cíti. Je to Malfoy, na lásku nikdy neveril, a keď začal milovať teba, bojí sa toho. Bojí sa že ťa stratí alebo že sa niečo pokazí, že sa jednoducho zobudí a zistí že je to všetko len sen. Bojí sa že je to až príliš pekné na to aby to bola pravda, a preto ako zbabelec uteká. Pretože k tebe cíti to, čo ešte ku žiadnej nikdy necítil." Dokončila. Je toto ten dôvod prečo sa mi snaží odcudziť?

,,Myslíš že to je dôvod prečo sa so mnou v poslednej dobe stále háda?" Opýtala som sa jej iba pokrčila ramenami.

,,Neviem. A keď sa nad tým tak zamyslím, u neho nikdy nevieš čo máš očakávať. Najprv je to proste Malfoy. Ten zlý a namachrovaný idiot a potom je to zase niekto, kto sa zamiloval do Hermioni Grangerovej. U tebe je proste iný, Hermiona."

,,Pretože to Hermiona ma zmenila." Ozvalo sa za nami a ja som sa otočila. Nepočula som žiadne kroky.