Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Bolesť

Draco

Zobudil som sa keď už bolo vonku svetlo, presne tak ako to Pomfreyová povedala. Bolesť tu stále bola ale aspoň som mohol hýbať niektorými končatinami s tým že to už bolí o niečo menej. Povzdychol som si.

Hermiona tu už nebola, asi išla na vyučovanie. Ja som si ale istý že tu so mnou vážne zostala, aj keď neviem či tu vážne spala.

Asi za hodinu som mal návštevu v podobe Blaisa a Thea. Dúfal som že medzi prvými, kto za mnou príde bude Hermiona, čož sa vyplnilo, a Pansy. Chalani mi ale povedali že chcela prísť ale už od rána sa necíti dobre. Tak aspoň bude sranda. Možno majú na mňa nejaké tie poznámky, ale vedeli čo je to humor a vedeli rozosmiať.

,,Ja keby som bol na tvojom mieste, tak by som bol rád že sa nemusím učiť!" Povedal Blaise a skočil do posteľe vedľa.

,,Pán Zabini, čo to robíte?! Nevidíte že ste si ľahli na študenta?!" Blaise sa pozrel a potom sa postavil.

,,Nevšimol som si." Ospravedlnil sa a ja s Theo sme sa zasmiali.

,,Keby si bol na mojom mieste, tak už si dávno mŕtvy. Ty totiž nevydržíte toľko čo prežívam ja za celý život." Theo so mnou sa sme zase zasmiali.

,,Ale nepreháňaj! Není to také hrozné. Máš len trošku...podráždené svaly."

,,Len trošku podráždené svaly?! Včera som pomaly ani nespal. Všetko ma bolelo, a aj keď je to dnes lepšie, tak to bolí stále. Chcem vidieť teba ako stále iba nehybne ležíš na posteli, pretože sa nemôžeš ani pohnúť." Blaise dal ruky do obranného gesta.

,,Do kedy tu vlastne včera bola Hermiona?" Opýtal sa Theo.

,,Prečo ťa to zaujíma?" Opýtal som sa ho a obaja sa usmiali.

,,Skrývaš snáď niečo? Žeby si včera na tom nebol tak zle a všetko ťa potom bolelo z úplne inej činnosti?" Opýtal sa provokačne Blaise.

,,Čo si o mne akože myslíš?" Opýtal som sa ho ale on sa začal smiať.

,,No tak  nebuď hneď taký." Bránil sa ale stále sa smial.

,,Ja som sa pýtal pretože som mal včera hliadku a počul som ťa v noci stonať, to je všetko." Začal aj Theo a obaja sa na mňa pozreli.

,,Z bolesti vy idioti! Je pravda že tu Hermiona bola aj v noci, ale nič sme nerobili." Obaja sa na mňa pozreli.

,,Veď dobre, normálne sa pýtam nie?" Opýtal sa Theo.

Zamračil som sa na neho. ,,Ahoj Draco, už sa máš lepšie?" Počul som za mnou mne tak známy hlas. Hneď sa moja nálada zmenila.

,,Chceš to vážne vedieť?" Opýtal som sa jej a ona sa na mňa usmiala. Už som hovoril že milujem ten jej úsmev?

,,Aspoň si sa vyspal? Keď som odchádzala tak si ešte spal." Pýtala sa ďalej. Iba som prikývol.

,,Takže si tu vážne strávila noc?" Opýtal sa jej Blaise a ja som sa na neho hneď pozrel. Prisahám že keď teraz povie nejakú hovadinu, budem ignorovať moju bolesť a pôjdem si zarezervovať právo na jeho zabitie.

,,Áno, ale ak budeš mať teraz nejakú sprostú poznámku, tak ťa vyhodím z okna." Usmial som sa na ňu. Rozmýšľame rovnako.

,,Pomôžem ti s tým." Ponúkol som sa.

,,Ty zostaneš ležať aby ti bolo lepšie a mohol si so mnou byť v našej spoločenskej miestnosti, pretože bez teba to tam zíva prázdnotou." Ublížene som sa na ňu pozrel.

,,To je jediný dôvod prečo chceš aby mi bolo lepšie?" Usmiala sa na mňa a sadla si na moju posteľ.

,,A chcem aby si sa cítil lepšie, pretože keď som ťa včera videla, tak z toho bolo zle aj mne." Povedala.

,,Neboj sa Hermiona. Nám je zle každý deň keď ho vidíme." Povedal zase posmešne Blaise a obydvaja sme sa na neho pozreli.

,,Môžeš dať aspoň na deň pokoj?" Opýtal som sa ho.

,,Je mi ľúto Draco, ale budem musieť ísť. Za tri minútu mi začína hodina." Ospravedlnila sa a ja som sa na ňu smutný pozrel.

,,Tak skoro?" Opýtal som sa jej.

,,No ale teraz máme spoločnú hodinu, takže musíme ísť tiež." Povedal Theo.

,,Ale vy dvaja ste pre mňa není zaujímavý." Povedal som ich smerom.

,,No dovoľ!" Urazil sa Blaise a potom aj s Theom odišiel.

,,Vrátim sa bohužiaľ až večer." Začala znovu Hermiona.

,,Prečo? Ja ťa tu chcem mať celý deň." Zase sa na mňa usmiala.

,,Pretože hlavný prefekt teraz leží v nemocničnom krídle, padla všetka práca na mňa." Sadla si ku mne bližšie.

,,Ale tú môžeš robiť aj tu."

,,Nemôžem, pretože ako ťa poznám by si ma iba rozptyľoval a ja by som sa nemohla sústrediť." Povedala a pobozkala ma. Čo by som teraz dal za to aby som si ju mohol pritiahnuť bližšie. ,,Vrátim sa večer." S týmito slovami odišla a ja som tam zase zostal sám.

Na chvíľu som išiel ešte spať, aby mi to čakanie čo večera ubehlo rýchlejšie. Nespal som ale ani hodinu, keď ma zobudilo pálenie na mojej ľavej ruke.

Znamenie. Úplne som na to zabudol. Dúfam že dal Dumbledor vedieť mojim rodičom aby ma ospravedlnili.

Povzdychol som si a snažil som sa ignorovať to pálenie. Z čoho to znamenie je, že to tak páli?

Potom to prestalo. Buď si uvedomil že neprídem, alebo mu moji rodičia povedali že sa dnes schôdze nezúčastním pretože som v nemocničnom krídle. Keby som tu bol ešte do budúceho štvrtka tak by som sa vyhol aj tomu útoku, ktorého som sa mal zúčastniť. Ani neviem ako a znovu som cítil tú únavu a zaspal som.

Hermiona

Keď som večer prišla za Dracom tak spal. Aspoň som si teda myslela že spí. Bolo už niečo po desiatej večer.

Mal zatvorené oči ale keď som k nemu prišla urobil tú svoju bolestivú grimasu a potom zase zastonal. Myslela som si že má iba ďalší zlý sen. ,,Draco..." Prehovorila som k nemu a on na chvíľu otvoril oči a potom ich zase zavrel spolu a ďalšou grimasou. ,,Čo sa deje?" Opýtala som sa ho ale neodpovedal mi.

Chytil ma za ruku a zase zastonal. Jeho stisk nebol veľmi silný. ,,Vrátila sa ti tá bolesť?" Opýtala som sa ho. ,,Mám ísť za pomfreyovou pre ďalší elixír?" Iba prikývol.

Rozbehla som sa k jej dverám najrýchlejšie ako som mohla a zaklopala som na ne. Pomfreyová mi hneď otvorila. ,,Slečna Grangerová, vy ste tu zase? Čo potrebujete?" Opýtala sa ma. ,,Draco potrebuje ďalší elixír na bolesť." Prikývla a zase odišla. Ja som išla za Dracom. Zvíjal sa v bolesti, a to bolelo aj mňa.

Keď to vypil tak to aspoň čiastočne prestalo. Stále občas zastonal od bolesti, ale bolo to lepšie ako predtým. Keď som sem prišla a videla som ho tak som skoro dostala infarkt. Neprajem nikomu aby v takýchto bolestiach nešiel niekoho koho tak miluje.

,,Už je ti lepšie?" Opýtala som sa ho. Mierne prikývol. ,,Ako dlho máš také bolesti?" Opýtala som sa ho ďalej.

,,Chvíľu som spal ale potom sa mi to večer vrátilo. Bolo to asi pred hodinou." Vysvetlil a mne sa stiahol žalúdok. Hodinu tu takto trpel a nebol tu nikto, kto by mu pomohol.

,,Prepáč že som ťa tu nechala tak dlho." Začala som plakať. Keby som sa tam nezdržala, mohla som mu pomôcť hneď.

,,Neplač prosím." Zotrela som si slzu, ktorá mi stekala po tvári.

,,Ja neplačem." Chytila som ho za ruku.

,,Hermiona." Povedal moje meno ale hneď zase zastonal.

,,Mal by si si odpočinúť." Záporne pokýval hlavou.

,,Spal som skoro celý deň." Povedal a ja som sa na neho usmiala. Ľahla som si zase vedľa neho.

,,Tak budem spať ja." Povedala som a pozrela som sa na neho. Usmial sa.

,,Keď budeš so mnou budem robiť čokoľvek čo budeš chcieť." Zamumlal než zatvoril oči.

Venovala som mu posledný bozk na čelo a tiež som išla spať.