Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Vojna sa začína

Draco

Ležal som v posteli. Vôbec nič ma nebolelo. Jediné čo mi zostalo boli jazvy po celkom mojom tele, aj keď po dnešku budem mať jazvy aj na celej mojej duši.

S povzdychom som vyšiel z tepla postele. Moje bosé nohy sa dotkli studenej dlážky a ja som sa z toho musel otriasť. Potichu som sa presunul do mojej izby, pričom mi pohľad dlho zotrval na jej dverách. Snáď pochopila čo som jej chcel povedať.

Prezliekol som sa a s prútikom v ruke som sa chcel presunúť do núdzovej miestnosti, ale nemôžem odísť bez rozlúčky. Akože áno, možno stačilo to čo som jej povedal, alebo ten bozk, ktorý toho hovoril veľa, ale ja som ju potreboval aj teraz. Potreboval som dodať tú odvahu, ktorú vo mne vyvoláva jedine ona.

Otvoril som dvere od jej izby a presunul som sa k jej posteli. Chvíľu som ju iba pozoroval a potom som ju jemne pobozkal. Začala sa hýbať a o to viac ma prekvapilo že začala spolupracovať. Nechcel som aby sa zobudila. Takúto rozlúčku som nechcel. Odtiahol som sa.

,,Prečo si není na ošetrovňi?" Opýtala sa ma ospalím hlasom.

,,Je mi to ľúto." Povedal som jej. Otvorila oči a sadla si na posteľ.

,,O čom to hovoríš?"

,,Musím to spraviť. Vojnu odštartujem ja. Už za pár chvíľ nás všetkých dostanem do nebezpečia." Prehovoril som. Chytila moju tvár do dlaní. ,,Zabijem Dumbledora."

,,Zaradenie medzi smrtožrútov. Tvoja úloha. To jeho si sa snažil otráviť. Kattie a Ron boli iba..."

,,Iba ľudia ktorých sa to vôbec nemalo týkať. Nechcel som nikomu ublížiť." Dokončil som za ňu.

,,Prečo si mi o tom nič nepovedal?"

,,To je teraz jedno." Prehovoril som pretože som nemal veľa času. ,,Musíš mi niečo sľúbiť, Mia."

,,Čokoľvek, Draco." Opel som si čelo o to jej. Držal som ju na zátylku a aj keď som ju už nikdy nechcel pustiť, bolo mi jasné že dnes to budem musieť na nejakú čas urobiť.

,,Sľúb mi že zostaneš tu. Že nikam dnes večer nepôjdeš." Záporne kývala hlavou. ,,Prosím, sľúb mi to." Doliehal som na ňu.

,,Toto ti nemôžem sľúbiť, Draco. Nikdy nevieš čo sa môže stať. Ja..." Na chvíľu sa odmlčala. ,,Harry je tam s Dumbledorom. Ja...musím zachrániť aspoň neho. Ak to chceš urobiť dnes večer, Harry sa ti bude snažiť zabrániť. Musím ho odtiaľ dostať preč."

,,O Pottera sa postarám. Ty musíš zostať tu." Skôr než stihla čokoľvek povedať som ju pobozkal. Spolupracovala so mnou. Dal som do toho bozku všetko. Každú emóciu alebo každé slovo čo som jej chcel povedať. Chcel som jej dokázať aká veľká je moja láska k nej.

Odtiahol som sa od nej a bez ďalších slov som odišiel. Môj cieľ v tejto chvíli bol jasný. Núdzová miestnosť, potom astronomická veža, kde som mal uskutočniť niečo za čo budem nenávidený.

Ani som si to neuvedomil a predo mnou boli dvere do núdzovej miestnosti. Pri skrinke, ktorú sa mi mimochodom podarilo opraviť, som si naposledy povzdychol a urobil som čo som musel. Mohol som sa na to pripraviť, ale na niečo také sa pripraviť nedá.

Pozeral som sa ako z rozpínavej skrinky postupne vychádzajú smrtožrúti, medzi ktorými bola aj Bellatrix, ktorá sa usmiala ako psychopat keď z nej vyšla.

Bez ďalších slov som mieril rovno na astronomickú vežu. Ostatných som stratil, ale to bolo to najmenšie čo má teraz trápilo. Vedel som že bude Dumbledor aj Potter na astronomickej veži od Hermioni. Počul som odtiaľ hlasy. To znamenalo že už sú tu. Posledný nádych, výdych a ideme na to.