Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Otázky

Draco

Ráno ma zobudil až zvuk vody, lepšie povedané sprchy, ktorú si práve Hermiona pravdepodobne dávala.

Zastonal som a pozrel som sa koľko je hodín. Bolo sotva 7 hodín ráno. Znovu som zastonal a prikryl som si hlavu vankúšom. Ešte som s ňou nikdy nebýval, takže som nevedel že je to ranné vtáča. Ja som bol skôr ten typ ktorý spí aspoň do pol deviatej, keďže o deviatej začína vyučovanie. Dnes sme ale mali skôr také hodiny že nám povedia o čom sa budeme celý rok učiť a dajú nám rozvrh, takže sa není kam ponáhľať.

Lenže vankúš vôbec nepomáhal a ja som bol donútený vstávať. Hneď ako som vošiel do svojej kúpeľne to prestalo. Vydal som flustujúci zvuk. To myslí akože vážne? Nemá tu niekde kamery aby to robila naschvál?

Z izby som vyšiel už okolo pol ôsmej na raňajky. Práve keď som vychádzal vyšla aj ona a usmiala sa. Čo jej príde smiešne na tom že som kôli nej bol nútený vstávať tak skoro?

,,Dobré ráno." Povedala.

,,Dobré ako pre koho." Zamumlal som.

,,Čo budeš dnes robiť?" Opýtala sa ma ale ja som vedel o čo jej ide. Chce so mnou nadviazať konverzáciu. Lenže to včera bol krátky skrat. Teda akože bolo to krásne a úžasné a dokonca som vtedy chcel viac, ale proste som rád že nám to Blaise prerušil. Keby som sa neovládol a potom by sa k tomu dostal on, neviem ako by som sa z toho dostal, ale tu nejde o mňa, vtedy by išiel aj po nej a to je riziko, ktoré podstúpiť nemôžem.

,,Neviem." Odpovedal som nakoniec a pokračoval som v ceste do veľkej sieňe.

,,Máš aspoň nejakú predstavu čo by si chcel robiť?" Pýtala sa zase. Typická Hermiona, nedá sa len tak ľahko. Ale to ani ja.

,,Nie." Stále šla vedľa mňa a pýtala sa ma na všelijaké otázky. Ja som jej vždy odpovedal len pár slovami. Takže už pri konci bola naštvaná.

,,Ako sa vlastne máš?"

,,Už som ti povedal že sa mám fajn."

,,Tak to je super. Ja sa mám tiež fajn. Asi." V duchu som sa tomu zasmial. Už začína hrať na city?

,,Hmm." Zamračila sa ale ja som sa tomu iba usmial.

,,Ako sa má Blaise?" Opýtala sa. Čo má zase s Blaisom?

,,Asi tiež dobre." Bolo vidieť že ju to začína štvať, ale mňa zase srali tie jej otázky. Strašne otravná, ale takú ju milujem.

,,Môžem si s vami teraz sadnúť?" Opýtala sa a diaboľsky sa usmiala. Otočil som sa na ňu. Teraz som nevedel ako jej mám odpovedať.

,,No...ehm...neviem či to nebude vadiť ostatným." Zamračila sa na mňa. Není hlúpa, vie že je to iba výhovorka.

,,Predtým ti nevadilo čo si budú myslieť a myslím že im to nebude vadiť, pretože im to nevadilo ani minule." V duchu som si začal nadávať.

,,No asi dnes raňajky vynechám." Otočil som sa na odchod ale chytila ma za ruku, presne tak ako včera.

,,Prečo mám taký pocit že proste so mnou nechceš sedieť?" Otočil som sa zase na ňu.

Už není cesty späť. ,,Fajn." Súhlasil som a ona ma objala. To má až takú radosť len z toho že som jej dovolil sadnúť si s nami?

Na raňajkách sme boli medzi prvými. Nikto tu nebol až kým sa vo dverách neobjavila Pansy. Usmiala sa na mňa a keď videla Hermionu, usmiala sa ešte viacej. Hneď za ňou prišli aj Blaise a Theo. To bude zase deň.

,,Ahojte." Pozdravila ich Hermiona. Schoval som si tvár do dlaní.

,,Ahoj." Odpovedali jej všetci naraz.

,,Vy máte na dnes nejaké plány? Pretože som sa pýtala aj Draca, ale nechce mi odpovedať normálne." Zamračil som sa na ňu.

,,Pretože mi dávaš sprosté otázky už od rána." Usmiala sa na mňa a ja som sa na ňu stále mračil.

,,Nemáme na dnes žiadne plány." Odpovedala jej Pansy.

,,Super. Takže môžme nejaký myslieť." Navrhla a ja som si povzdychol. Naznačil som ostatným aby mi pomohli, ale oni sa na mňa iba debilne usmiali.

,,Prečo je v poslednej dobe taký náladový?" Zašepkala Blaisovi, ktorý sedel vedľa nej ale ja som to počul a zamračil som sa na nich.

,,Pretože mi už dva dni otravuješ život." Sladko som sa na ňu usmial a teraz sa mračila ona.

,,Tak otravujem hm?" Opýtala sa naštvaná. Všetci okolo sa trafili do čela.

,,Áno, presne to robíš. Včera si za mnou stále liezla a dnes to robíš zase. Ráno dokonca si ako naschvál pustila vodu a ja som bol nútený vstávať o siedmej vstávať z posteľe." Vyčítal som jej.

,,Preto si tu tak skoro." Pridal sa aj Blaise ale keď som sa na neho pozrel tak radšej prestal a pozrel sa do zeme.

,,Len som sa sprchovala. Nevedela som že to mám zakázané." Bránila sa.

,,Toto nemá zmysel." Zamumlal som sám pre seba ale ona to počula.

,,Čo presne nemá zmysel?" Zdvihla na mňa obočie.

,,Všetko toto! Nevidíš čo robíš? Už sa chováš ako tie baby čo za mnou chodili len aby sa so mnou vyspali!" Vypľul som na ňu a ona na mňa pozerala s otvorenými ústami.

Pozrel som sa na svoj tanier. ,,Už ma prešla chuť." Zobral som si len zelené jablko zo stola, postavil som sa a odišiel odtiaľ. Možno som to prehnal ale možno ju to odradí od toho aby ma bozkávala, keď to totiž bude robiť, nevydržím držať si pred ňou tú masku, že o ňu už nemám záujem. Samozrejme že mám, ale nechcem jej klamať. Bude lepšie keď sa k nej budem tak správať a dôjde jej to samej. Pretože by som jej do nedokázal povedať osobne. Včera keď som to skúšal tak ma dostala na moju slabinu, na ňu. Chcel som jej klamať že to nemá cenu, že by sme to mali ukončiť, ale nedokázal som to. Bude lepšie keď sa k nej budem chovať ľahostajne a jej to dojde bez toho aby som jej to musel hovoriť. Aj keď to není pravda.

Išiel som do núdzovej miestnosti. Kôli môjmu skorému budíčeku, som mal ešte veľa času na to, aby som sa pozrel v akom stave je rozpínavá skrinka. Mal som samozrejme aj záložné plány, ale tie som momentálne nemal v pláne uskutočniť.

Keď som vošiel do núdzovej miestnosti, na chvíľu som sa zasekol v pohybe. Všetko to tu presne tak, ako keď sme sem chodili s Hermionou. Bola tu tá skrinka vždy?

Našiel som ju ale na prvý pohľad vyzerala že je v pohode. Keď som ale robil experiment s tým jablkom z obeda, jablko sa vrátilo, ale nebolo v pôvodnom stave. Takže predsa len to budem musieť opraviť. Keby tu bola Hermiona určite by niečo vymyslela a pomohla mi.