Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Poďakovanie

Hermiona

Zobudila som sa na pohovke vedľa Draca. Nechcela som ho zobúdzať. Opatrne som sa mu vyšmykla a šla som sa pripraviť na vyučovanie. Ako každé ráno som sa musela aj osprchovať. Spomenula som si čo mi Draco povedal minule a radšej som použila kúzlo, aby som ho náhodou zase nezobudila.

Keď som pripravená zišla schody dolu, Draco tam už nebol. Stála som na poslednom schode a obzerala som sa po celej miestnosti.

Potom som cítila ako ma niekto zo zadu objal okolo pása. ,, Dobré ránko, láska." Zašepkal mi do ucha. Usmiala som sa a oprela som si hlavu o jeho hruď.

,,Dobré aj tebe." Pošepkala som mu späť. Oprel si hlavu o tú moju. ,,Draco, musíme ísť na raňajky a potom na  vyučovanie." Zasmiala som sa keď ma začal bozkávať na krku.

,,Tie raňajky môžeme vynechať." Zasmial sa.

,,Včera som nebola na večeri. Som hladná, ťažké nemôžem vynechať raňajky." Odtiahla som sa od neho na čo on nespokojne zavrčal.

,,Poď, sadnem si k vám ak chceš." Chvíľu rozmýšľal ale potom ma chytil za ruku a viedol do veľkej sieňe.

Už keď sme tam prišli sa na nás všetci pozerali. Včera na raňajkách sme urobili pekné divadlo a teraz sem zase prídeme ruka v ruke ako šťastný párik. Lenže mne je jedno čo si myslia ostatný. To mi pripomenulo...

,,Hovoril si už s Blaisom?" Opýtala som sa ho keď sme kráčali k slizolinskému stolu.

,,Nie. Včera keď som sa vrátil som bol len s tebou." Zastavila som ho a on sa na mňa zmätený pozrel.

,,Viem že to není tvoja parketa, ale musíš sa mu ospravedlniť." Pretočil oči.

,,Ale on si začal..." Nenechala som ho to dopovedať.

,,Ty si po ňom vyskočil."

,,Fajn." Povedal a zase ma viedol ďalej.

,,Fajn čo?" Opýtala som sa ho provokačne.

,,Ospravedlním sa mu." Povedal neochotne.

,,Výborne." Strelil po mne pohľadom ale ja som sa iba usmiala.

Sadla som si vedľa neho a strčila som do neho.

Povzdychol si. ,,Blaise..." Začal a Blaise sa na neho pozrel. ,,No...chcel som sa ti ospravedlniť za ten včerajšok, aj keď viem že si si začal ty." Zase som do neho strčila a on sa na mňa pozrel.

,,On chcel len povedať že po tebe nemal hneď štekať že?" Pozrela som sa na neho.

,,To je v pohode, Hermiona." Ozval sa konečne Blaise. Obydvaja sme sa na neho pozreli. ,,Už to čo povedal je viac ako by on bol schopný povedať."

,,Takže sme v pohode?" Opýtal sa ho Draco a Blaise prikývol.

,,Si môj najlepší priateľ už od detstva. Rovno ako týto dvaja." Kývol hlavou smerom k Pansy a Theovi.

Po raňajkách sme išli na vyučovanie. Prvú hodinu sme mali spoločnú. Bola to obrana proti čiernej mágii so Snapom. Pretože elixíri tento rok učí Slunghorn, tak Snape učí obranu.

Sadli sme si spolu do zadnej lavice. Snape sa na nás občas "nenápadne" pozrel. ,,Hermiona?" Začala Draco.

,,Áno?" Opýtala som sa ho.

,,Som Snapovi vďační za teba." Zašepkal mojim smerom. Mal pravdu aj ja som mu bola vďačná.

,,Aj ja som mu vďačná. Možno niečo tušil už vtedy." Priznala som.

,, Pán Malfoy a slečna Grangerová, máte tu drzosť baviť sa na mojich hodinách?" Prerušil nás Snape.

Keď všetci odišli ja a Draco sme zostali v učebni. ,,Potrebujete niečo?" Opýtal sa nás Snape keď si nás všimol.

,,Ďakujeme." Povedali sme obaja naraz. Snape na chvíľu nechápal ale potom mu to asi došlo.

,,Hovoril som vám že raz mi budete ďakovať." Povedal s úškrnom na tvári.

Poobede mal Draco tréning. Onedlho mal byť metlobalový zápas slizolinu a chrablomiľu. Mala som z toho dilemu pretože som nevedela či mám fandiť mojim priateľom alebo môjmu...chlapcovi? To je jedno. Z toho tréningu som ale vedela rozoznať že slizolin sa pripravoval veľmi dobre. Išlo im to samo. Keď Draco chytil zlatú strelu zápas sa skončil.

Priletel ku mne a dal mu do ruky tú zlatú strelu, ktorú chutil. ,,To je pre teba a na tom zápase budem tiež chytať len pre teba." Zobrala som si ju od neho a objala som ho.

,,To je od teba pekné." Pochválila som ho ale on sa odtiahol.

,,Nechcem aby to bolo pekné. Odo mňa má byť všetko krásne alebo zlé." Ublížene sa na mňa pozrel.

Pozrela som sa na neho a upravila som mu jeho, teraz strapaté vlasy. ,,Mne stačí keď túto tvoju nádheru vidím každý deň." Zasmial sa tomu.

Naklonil sa ku mne bližšie. ,,To si ešte nevidela všetku nádheru." Zasmiala som sa a odtiahla som sa od neho.

,,Si strašný!" Zasmial sa a začal sa na mňa uškŕňať.

,,Strašne pekný." Okomentoval to.

,,To nemôžem poprieť." Povedala som mu pravdivo.

Začal sa ku mne približovať. ,,A preto ťa tak strašne milujem." Zašepkal keď už bol skoro u mojich pier.

,,A dosť! Nechajte si tieto sladké reči na potom." Ozval sa za nami Ron. Draco sa hneď odtiahol a ja som sa pozrela na neho.

,,Čo si to dovoľuješ, kaziť túto chvíľu?" Opýtala som sa ho, ale nemyslela som to zle.

,,Není jediný." Zašepkal mi Draco zase do ucha. Pozrela som sa na neho. ,,Musím ísť." Zašepkal mi o niečo bližšie, aby to nikto nepočul pretože tu bol aj Harry.

,,Poď, ideme inam." Povedala som mu aby to nebolo nikomu divné. Odtiahla som ho za roh, kde som sa s ním rozlúčila a išla som do knižnice.

Draco

Zase! Museli to urobiť zase! Vždy akurát keď ju chcem pobozkať alebo ju už bozkávam. Začínam mať podozrenie že má sledujú, alebo neviem čo používajú na to.

Naštvaný som sa premiestnil a vošiel som dnu. Prišiel som do hlavného salóna. ,,Draco, zase mešká." Takto ma ten idiot zdraví vždy keď ma vidí. Videl som ako sa na mňa matka usmiala.

Velice neochotne som sa mu poklonil, ale nič som nepovedal. Sadol som si na miesto. ,,Ona?" Zašepkala mi matka hneď do ucha. Prikývol som.

Až potom som si uvedomil že tu je iba on, ja a moji rodičia. Čo chcel?

,,Takže Draco, potrebujem od teba takú prácu, ktorú budeš plniť pri tvojej úlohe." Prikývol som. ,,Vieš tá sprostá kamoška Harryho Pottera, tá humusáčka..." Na chvíľu sa odmlčal a ja som zase zaťal päste. ,,Potrebujeme ju nalomiť. Potrebujeme informácie, ktoré nám od nej ty získaš. Je mi jedno či s ňou budeš manipulovať alebo ju presvedčíš aby ťa milovala, ale tie informácie nám donesieš."