Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Pekný večer

Draco

To čo som ráno Hermione sľúbil som myslel vážne. Nechcel a ani som jej nemohol ublížiť. Celý deň som bol myšlienkami inde. Snažil som sa nájsť nejaký spôsob, aby som mohol byť s ňou ale zároveň aby som to nejako vybavil s tou druhou úlohou od neho. Celý môj život je komplikovaný, ale ja som ochotný to podstúpiť len kôli nej.

Ťahal som ju chodbami ďalej. Mal som v pláne urobiť jej takú spomienkovú cestu. Bál som sa však, že by si mohla myslieť, že to to robím iba pretože ju chcem opustiť. Opak bol pravdou. Chcel som jej znovu pripomenúť všetko pekné čo sme zažili a zároveň jej ukázať že aj cez to všetko čím sme si prešli sme tu teraz spolu ako pár. Potom som mal v pláne ešte veľa vecí, ale myslel som si že toto bude lepšie urobiť hneď na začiatok.

Zastavil som sa až u núdzovej miestnosti. Pozrel som sa na Hermionou ktorá na mňa pozerala zo zdvihnutím obočím. ,,Toto miesto je pre mňa výnimočné." Vysvetlil som jej a ona sa usmiala.

Vošli sme do vnútra a urobili sme to čo sme robili rok dozadu keď sme sem chodili. Sadli sme si na pohovku a pritúlili sme sa k sebe. ,,Na tomto mieste si mi povedala pravdu o tvojom treste." Na chvíľu som sa odmlčal. ,,Tu som ťa prvý krát pobozkal." Zasmiala sa.

,,Neviem či sa to dá počítať ako bozk." Zasmial som sa tiež.

,,Pamätám si ako som vtedy potreboval aby si mi ten bozk oplatila ale ty nie." Zasmiala sa a zaborila hlavu do mojej hrude.

,,Potom sme sa tu hádali. Nevedel som čo si odo mňa chcela a bol som z toho v koncoch. Hlavne z toho ako si ma ignorovala. Nemám rád keď ma niekto ignoruje."

,,To naše obdobie si tiež pamätám. Už vtedy sme našimi hádkami upútali pozornosť celej školy." Usmial som sa.

,,Potom mi Weasley vrazil a ty si so mnou mala ísť na ošetrovňu. A potom ten Snape na chodbe a jeho výraz." Začal som sa smiať a ona spolu so mnou.

Potom mu trafila do ramena. ,,Nechcem na to spomínať. Bol to trapas a zase sme na seba upútali pozornosť." Pozrela sa na mňa. ,,Odkedy som s tebou tej pozornosti mám viac ako dosť." Usmial som sa na ňu.

,,S tým si ale mala počítať." Na chvíľu bolo zase ticho. ,,Potom ten trapas na hodine so Snapom. Keď pred všetkými povedal že pozerám na tvoje nohy." Začala sa smiať. ,,Hej! To bolo trápne, nie smiešne!" Povedal som ale sám som sa tomu smial.

Pozrela sa zase na mňa. ,,A pozeral si sa na moje nohy?"

,,Samozrejme. Už vtedy sa moje myšlienky nevedeli od teba otrhnúť." Zasmiala sa. ,,Potom som ťa pobozkal pred celou triedou."

,,Áno bola som za to na teba naštvaná, a najhoršie bolo že vtedy sme spolu neboli a museli sme to spolu kôli tomu tvojmu bozku hrať." Na chvíľu sa odmlčala.

,,Veď si mi ten bozk oplatila hneď! Páčilo sa ti to!"

,,To nemôžem poprieť." Zase bola na chvíľu ticho. ,,Potom si ma pobozkal ešte pred chrablomilským obrazom. To bolo zase pred všetkými." Prikývol som.

,,Chcel som." Bolo jediné čo som jej povedal. Vtedy som ju chcel pobozkať znovu, aj keď tam bolo veľké obecenstvo.

,,Hmm, potom si pamätám že som za tebou každý deň chodila a ty si to už potom nevydržal a rozbil si Ronovi nos." Pokrčil som ramenami.

,,Zaslúžil si." Zase bolo na chvíľu ticho. ,,On to potom nahlásil a zavolali si nás do riaditeľne. Dostal som vtedy za to trest."

,,Ja som ti to hovorila. Povedala som ti že ti dajú trest alebo ťa vylúčia." Smiala sa mi.