Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Keď problémov není dosť

Na obede ale Dumbledor vyhlásil niečo čo mi moc nepomohlo. Vôbec mi to nepomohlo. Ani jej.

____________________________________

Draco

,,No a hlavný chlapec na tento školský rok je Draco Malfoy zo Slizolinu!" Oznámil. Zdvihol som zrak.

,,No aspoň niekam si sa dopracoval." Začal posmešne Blaise ale ja som na to nemal náladu.

,,Je mi to niekde." Zamumlal som ale oni to počuli.

,,No a hlavné dievča pre tento školský rok je Hermiona Grangerová z chrablomiľu!" Tak teraz som si trafil do čela.

,,Do riti." Zamumlal som znovu.

,,Možno to není také hrozné." Okomentoval to Blaise a ja som si myslel že preskočím ten stôl aby som mu tú hubu mohol odlepiť od tváre.

Zrakom som zablúdil k chrablomiľskému stolu. Prisahal som sám sebe že sa tam pozerať nebudem ale nedalo mi to. Pozerala sa do stola a pravdepodobne vôbec nezaregistrovala že ju práve vyhlásili ako hlavné dievča. Hlavu som položil na stôl a zakryl som sa rukami. Merlin čo to robím?! Veď trpíme obaja! A není to nejaký príjemný spôsob trápenia.

Hermiona

Keď ma Draco ignoroval bola som smutná. Moje srdce to nedávalo. Prečo mi to robí? Čo sa mu stalo že za pár dní na mňa zmenil názor? Urobila som mu snáď niečo?

,,Hermiona." Ginny do mňa práve kopala. Ako dlho to robí? Nevnímala som. ,,Práve ťa vyhlásili ako hlavné dievča." Oznámila mi.

,,Skvelé." Zadrbala som.

,,Teba to neteší?" Opýtal sa ma Harry. Zamračila som sa na neho.

,,Vyzerám snáď že ma to zaujíma?!" No možno nebolo úplne normálne aby som si to vyvíjala na ňom, ale nemal do mňa rýpať.

,,Hermiona, hlavný chlapec je Malfoy." Oznámila mi Ginny. Tak teraz si mi pomohla vážne!

,,Ale Malfoy nevyzerá o nič lepšie ako ty Hermiona." Pridal sa aj Ron. To už ma prinútilo zdvihnúť zrak k nemu. Práve ležal na stole a Pansy ho hladila na chrbte. Všetci jeho priatelia k nemu niečo hovorili ale nevedela som či im odpovedal. To mu až tak vadí že s ním budem mať spoločenskú miestnosť, kde budeme len my dvaja?

Naštvaná som odhodila príbor na stôl. Pretože vo veľkej sieni bolo ticho, tak sa na mňa všetci pozreli. Každý si všimol že od kedy to riaditeľ vyhlásil, vyzeráme obaja hrozne.

Po obede som išla k obrazu štyroch zakladateľov Rokfortu, kde sa mala nachádzať moja a Dracova spoločenská miestnosť a hore aj oddelené naše dve izby. Pri tej myšlienke na neho som sa zase zamračila. Povedala som heslo a vstúpila som ďalej. Bolo to tu pekné. Malo to tu aj červenú aj zelenú farbu, to asi aby nevznikli nejaké nepokoje.

Draco

,,Draco, to bude v pochode."

,,Draco, nebuď ako malý, všetci sa na nás pozerajú."

,,Draco ničíš si svoju tak dokonalú povesť."

,,Bývať s ňou bude mať aj nejaké výhody."

,,Nechajte ho na pokoji a prestaňte do neho rýpať."

Toto všetko som počúval ale nereagoval som na to. Nezaujíma ma žiadna povesť, ani to že sa na mňa všetci pozerajú. V tejto chvíli chcem ju. Chcem ju objať a cíti zase tú jej vôňu. Chcem ju bozkávať tak, ako ešte nikdy. Ešte som to v sebe držal. Moje oči boli možno trošku červené ale ešte som neplakal. Zatiaľ.