Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Urovnanie dvoch vzťahov

Draco

Už sú to dva týždne. Celkom dva týždne odkedy mi otec povedal tie slová. A ja som mal neskutočné nutkanie ísť za ním a porozprávať sa s ním o tom. Dokonca si myslím že on na to čaká. Odvtedy sme mali dve schôdzky. Otec na mňa pozeral. Cítil čom jeho pohľad. Čo sa to s ním deje?

Tie schôdzky sa netýkali zmiznutia manželov Grangerových. Teda na tom prvom na to reč padla. Ale Bellatrix povedala že je to aj tak jedno, pretože ja už som začal so svojou druhou úlohou- získať od nej informácie. Takže si predsa len myslela že tá spomienka ktorú videla, nič neznamenala a robil som to len kôli tejto úlohe. Nakoniec to teda beznosáč nechal tak a venoval sa ďalším útokom. Mal som sa ich zúčastniť tiež, ale otec povedal že nemôžem pretože na Rokforte mám teraz nejaké dôležité skúšky, najprv tomu neveril ale potom to nechal tak. To ma šokovalo tiež. On si ma vážne zastal keď videl že sa tých útokov zúčastniť nechcem.

Ale to nebolo jediné čo sa u mňa dialo za tie dva týždne. Hermiona sa ku mne správala inak. Áno, bavili sme sa. Vedela totiž že ja sa jej ospravedlňovať za to čo som jej povedal nebudem. Ale teraz bola otrasná ako kameň v topánke. Bola agresívna, mala sprosté poznámky a ani už sme sa spolu toľko nebavili. Myslela si že jej zase niečo tajím a nebola ďaleko od pravdy však? Napríklad že ten útok sa zrušil a smrtožrútov už jej rodičia nezaujímajú. Alebo že mám od nej získať informácie a potom ju poslať k vode. Alebo to o mojom otcovi, čož vlastne ani vedieť nemusí. Alebo aj to že na mojich rukách už je krv jedného nevinného človeka. Je toho dosť ale už toho vie príliš... keby som jej povedal ešte niečo, asi by to už psychicky nezvládla, aj keď je silná. Ona väčšinou trpí potichu.

Práve som vychádzal z Manoru, ale s rukou na kľučke som sa zarazil. Buď teraz alebo nikdy! Otočil som sa že pôjdem za otcom do pracovne. Ani som neklopal proste som vošiel.

Pozrel sa na mňa a videl som že si oddýchol. Čakal snáď že sa ním príde sám pán zla alebo čo? Neriešil som to. Není čas strácať čas.

,,Ako si to vtedy myslel?"

,,O čom to hovoríš, Draco?" Položil pohár s whiskey na stôl a pozeral sa na mňa.

,,Ako si to myslel tým že ma obdivuješ a že je to môj boj." Na chvíľu som sa odmlčal. ,,Alebo to že ma budeš kryť." Zamumlal som skôr sám pre seba ale bolo mi jasné že to počul.

,,Viem že srdcu neporučíš." Pokrčil ramenami. ,,Toto všetko som robil iba aby som ti zaistil dobrý život, Draco." Odfrkol som si. ,,Aj to aby si sa stal smrtožrútom. Ty vieš kto chcel aby sme mali aj niekoho zo školy. Hneď sa obrátil na mňa a ja som mu nemohol odporovať. Keby som ťa bol nedonútil aby si sa medzi nás pridal, je dosť možné že už by si tu nebol ani ty ani nikto z nás. Považoval by to za zradu." Pozeral som sa na neho z ústami dokorán. Znel tak pravdivo a dávalo to zmysel. To by niekto ako on nevymyslel len sám od seba.

,,Verím ti." Vydýchol som nakoniec. ,,Predtým som si myslel, myslel som si že by si toho bol schopný. Že by si ma bol schopný kôli tomu aby si mi zničil život donútiť k niečomu takému." Pozrel sa do zeme. ,,Niečo takéto ma v živote nenapadlo. Už predtým som o tebe nechcel hovoriť ako o mojom otcovi, ale nakoniec ti verím. Tak si to hlavne nepokaz." Prikývol.

,,Som si vedomý aj toho že si sa tomu snažil vyhnúť len kôli nej." Neprítomne som sa usmial. On si toho všimol. ,,Chodíš s ňou už dlhšiu dobu je to tak?" Teraz som prikývol ja. ,,Toto sa mi na tebe tak veľmi páči. Je ti jedno aké budú mať veci následky, ty sa riadiš srdcom. To je veľmi dôležité, Draco."

,,Musím sa už vrátiť do školy. Čaká ma tam veľa práce." Zdvihol obočie.

,,Máš nejaké problémy?" Opýtal sa ma.