Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Zase sa to komplikuje

Vrátil som sa presne na večeru. Bol som ako vymenený ale snažil som sa to zamaskovať.

Prišiel som do veľkej sieňe a sadol som si k ostatným. Hneď som sa snažil pohľadom vyhľadať ju. Nebola tu.

,,Potrebujem s vami prebrať isté veci ohľadom dnešnej schôdzky, ale nesmiete nič povedať Hermione." Povedal som ostatným potichu.

,,Na čo si sa zase nechal nahovoriť, Draco." Krútila nad tým hlavou Pansy.

Zamračil som sa na ňu. ,,Myslíš že som v situácii aby som si mohol vyberať?"

,,Vždy je možnosť výberu."

,,Hlavne jej nič nehovorte. Nechcem si to u nej zase pokaziť. Posral som to už toľkokrát, a myslím že už by mi nebola schopná odpustiť."

,,Čo by som ti už nemala odpustiť?" Objavila sa za mnou Hermiona. Otvoril som ústa.

,,No...vieš..." Nevedel som ako pokračovať. Zdvihla na mňa obočie.

,,Že by s tebou Draco chcel mať deti!" Vykríkol zrazu Blaise. Všetci si trafili do čela a ja som buchol hlavou do stola.

,,Aha..." Povedala po chvíli zaskočená Hermiona. Pozrela sa na mňa. ,,Asi ruším nejakú zaujímavú konverzáciu. Chcela som ti len povedať že pôjdem ešte po večeri s Ginny do chrablomiľskej spoločenskej miestnosti, tak aby si ma nečakal."

Pozrel som sa na ňu. ,,Nevadí. My máme tiež už plány." Odpovedal som jej.

,,Dobre, uvidíme sa večer." Povedala a dala mi krátky bozk než odišla. Všetci v sieňi sa na nás hneď pozreli, ale mne to bolo jedno.

Hneď som sa pozrel na Blaisa. ,,Nič lepšie ti nenapadlo?"

Pokrčil ramenami. ,,Bol som v strese." Odpovedal. ,,Teba tiež nič nenapadlo, tak aspoň mi môžeš poďakovať že som zachránil to tvoje vznešené vznešené posadie."

Po večeri sme išli do Blaisovej a Theovej izby. Sadol som si na posteľ, ktorá predtým patrila mne. ,,Vieš že tá posteľ teraz patrí niekomu inému?" Opýtal sa ma Theo.

Pretočil som oči. ,,Nie, to mi vôbec nenapadlo." Odpovedal som ironicky. ,,Aj tak tu teraz není." Dodal som a použil som tlmiace kúzlo, aby nás nikto nepočul.

,,No tak nám povedz čo máš na srdci." Podpichol ma Blaise.

,,No dostal som ďalšiu úlohu..." Na chvíľu som sa odmlčal.

,,Počkaj, takže sa tá pôvodná ruší?" Opýtala sa ma Pansy.

,,Nie, tá je tiež stále platná. A neprerušuj ma." Zamračil som sa na ňu. ,,Takže tá úloha zahŕňa Grangerovú a ja asi nemám na to aby som to urobil." Zase som bol na chvíľu ticho. ,,Mám od nej získať informácie ohľadom Pottera a potom ju odkopnúť." Chvíľu bolo ticho. Nemám rád tie chvíle keď niekomu niečo poviem, a potom je ticho ako v hrobe.

,,No...tak od nej tie informácie získaj a tú poslednú časť vynechaj." Navrhol Blaise.

,,To není také jednoduché. Nechápeš to? On bude chcieť vedieť ako sa mi darí. Pozrie sa mi do hlavy a preto jej to budem musieť spraviť." Schoval som si tvár do dlaní.

Pansy si sadla vedľa mňa a hladila ma na chrbte. ,,Vieš že budem stáť pri tebe, ale viem že toto bude pre teba dosť ťažké."

,,No tak to počkať!" Ozval sa zase Theo. ,,Chceš jej zase zlomiť srdce? Chceš jej to zase urobiť? Spôsobiť jej tú bolesť?!" Pozrel som sa na neho.

,,A čo mám podľa teba robiť? Jediné riešenie ako sa tomu vyhnúť je smrť.
Ale to tiež nemôžem urobiť ani Hermione ani mojej matke ani nikomu inému."

Sedeli sme tam a všetci sme boli ticho. Každý z nás si uvedomoval, že je toto nevyhnutné, aj keď kruté. Ale najviac som si to uvedomoval ja. Ľudia si nevyberajú do koho sa zamilujú. Ale my sme taký rozdielny. Je nám predurčená nenávisť, nie láska, a preto sa nám to osud snaží všemožne prekaziť. Pretože iba keď je niekto naozaj šťastný, život mu to zoberie. Náhoda je sviňa a my sme iba bábky. Život je hra. Niekedy vám dá to čo chcete, ale ubližuje vám to tým, čo to odnáša. Všetky tie reči o tom, aká je láska krásna sú pravdivé, ale zároveň to bolí viac ako všetka bolesť na svete.

Pozrel som sa na všetkých okolo. Na Pansy som sa zastavil. ,,Milujem ju, a práve preto to musím zase urobiť. Ničím jej život a ubližuje nám to obom. Není som pre ňu ten pravý. Ona si zaslúži niekoho, kto ju bude schopný urobiť šťastnou. Po mojom boku je práve nešťastná a trpí." S týmto slovami som odišiel.

Prišiel som ešte skôr ako Hermiona. Za to som bol rád pretože som potreboval samotu. Potreboval som si usporiadať myšlienky a všetko si premyslieť. Nerád jej to robím, stále jej ubližujem, a všetky tie pocity ktoré som cítil včera sa vytratili. My budúcnosť nemáme. Nasvedčuje tomu aj to všetko čím sme si museli prejsť. A možno nám život len dáva skúšku. Skúša nás aby zistil aká silná naša láska je, aby sa uistil že spravíme čokoľvek aby sme mohli byť spolu. Ale nemôže to takto ísť ďalej. Moja duša je temná a zlá, zatiaľ čo tá jej je svetlá a nevinná. Ona je obyčajná čarodejnica z dobrej a správnej strany, ja som čarodej z temnej a zlej strane.

Asi za hodinu a pól sa dvere otvorili a Hermiona sa rozlúčila s Weasleyovou. Smiali sa na plné kolo. Počul som ako sa obraz zatvoril. ,,Draco?" Opýtala sa do vzduchu. Nemal som na to náladu. Obydvaja sme tvrdohlavý ako nikto a keď sme naštvaný robíme cirkus, takže si nechcem ani predstaviť ako by to vyzeralo keby som sa teraz pred ňou musel tváriť že je všetko v poriadku, keď není.

Onedlho klopala aj na moje dvere. ,,Draco, viem že si tam. Cítim až sem tú tvoju silnú kolísku." Zasmiala sa na vlastnej poznámke.

Ach bože, ona pila. Pomyslel som si a otvoril som jej dvere. Stála opretá o zárubne dverí a iba tak tak sa držala na nohách.

Pozrela sa na mňa a ja som na ňu zdvihol obočie. ,,Koľko si toho vypila?"

Zasmiala sa. ,,Asi iba päť." Počítala na prstoch.

,,Asi iba päť o ktorých vieš. Ktovie koľko si ich vypila potom." Poznamenal som posmešne.

,, Není som malá, Draco." Povedala a potom ma obišla. ,,Neviem či to vieš, ale tvoja izba je oproti." Zasmiala sa a ľahla si do mojej posteľe.

Vtedy mi to došlo. Hermiona Grangerová, akú ja poznám, by sa neopila uprostred týždňa. Prišiel som k nej a sadol som si na posteľ, ona si sadla tesne vedľa mňa. ,, Čo ste pili?"

,,Harry mal nejaké zásoby ohnivej whiskey." Odpovedala a hlavu si položila na moje rameno.

Zamračil som sa. ,,To on ti povedal aby si pila s nimi?" Iba prikývla. ,,Na čo sa ťa pýtali?"

Na chvíľu sa zamyslela. ,,Pýtali sa ma na môj vzťah s tebou, zlato." Začala ma bozkávať na krku. Odtiahol som sa od nej.

,,Povedala si im ešte niečo?" Opýtal som sa jej.

Nespokojne zavrčala. ,,Nie, len že ťa strašne milujem a že som s tebou šťastná. Inak som im nič o našom malom tajomstve nepovedala." Pozrel som sa na ňu.

Čo si to Potter dovoľuje opiť ju len aby dostal informácie? Skôr ako som to stihol zaregistrovať ma začala vášnivo bozkávať. Hneď som s ňou začal spolupracovať. Jednu ruku som mal na jej boku a druhú na jej krku.

Začala mi rozopínať košeľu a mne to vtedy došlo. Je opitá, to je prvý dôvod prečo nemôžem a potom jej to nemôžem urobiť pretože by som sa cítil ako podvodník. Nemôžem keď viem, že jej budem musieť potom zase ublížiť.

Odtiahol som sa od nej a postavil som sa na nohy. Pozrela sa na mňa a olízala si peru. Zase provokuje? ,,Si opitá."

Zasmiala sa a postavila sa tiež. Zase ma začala bozkávať ale ja som sa zase odtiahol. Zdvihol som ju do vzduchu a hodil som ju do postele. ,,Ak chceš, môžeš dnes spať tu."

,,Ale ja nechcem spať, Draco." Ľahla si a zavrela oči. Pokrútil som nad ňou hlavou. Opitá Hermiona je ako hurikán. Nakoniec už som nad tým nechcel rozmýšľať a ľahol som si vedľa nej. Niečo zamumlala a potom sa ku mne pritúlila. Prečo tieto posledné chvíle nevyužiť?