Ráno sme sa zobudili až na budík, dnes je záverečný ceremoniál. Vstali sme o 7:30, išli sme na raňajky. Sadli sme si k chalanom, odkedy som s Jurom tak sa s mojimi babami nejako nebavím, lebo nikdy sme neboli nejaké kamošky. Dojedli sme a išli sme do izby, začala som si vyberať šaty. Nevedela som sa rozhodnúť medzi šatami (v ktorých by mi bola zima) a koženými šortkami a svetrom.
T: Zlatko, vyber. Toto alebo toto?
J: Mne sa najviac páčiš nahá. 😏
T: Veď myslím to vážne, ktoré si mam dať? 😂
J: Tak daj si tie šortky a sveter, bude ti teplejšie.
T: Ako povieš.
Juro mi vybral tento outfit:
J: Si nádherná, wauuu
Pristúpil ku mne, dal mi pusu. Odtiahol sa, vybral krabičku s prsteňom.
J: Presťahuješ sa so mnou do Turku a budeš tam so mnou žiť?
T: J-jasné, že budem!
J: Kúpil som nám prstienky aby sme mali niečo spoločné, Nikdy nechcem aby nás niečo rozdelilo. Smiem prosiť?
Položila som moju ruku na tu jeho, nasadil mi prsteň a pobozkal ma.
Dobozkávali sme
J: Idem sa prezliecť.
T: Dobre choď, potom príď sem a pôjdeme pomaly.
YOU ARE READING
Ako to všetko bolo...
FanfictionRoztlieskavačka dostane príležitosť ísť povzbudzovať hokejistov do Pekingu. Odnesú si domov len víťazstvo alebo aj niečo viac? Dajte mi follow na IG aj TikToku: loveslovakiahockey