Meno: Amarylis
(Mesačná kvapka↣Mesačný prameň↣ Mesačný svit ↣Amarylis)
Vek: 2, 5 roku
Pohlavie; mačka
Postavenie: bojovník
Klan; Vodný klan
Povaha: Ten kto videl Amarylis v minulosti, nedokázal by uveriť ako veľmi sa zmenila jej povaha. V klane je väčšinou vidno Amarylis so škodoradostným úškrnom a večným prokovaním mačiek. V dobe kedy si učedníci užívajú pokojné chvíle, strávené tréningom alebo trávením času s priateľmi, pre Amarylis to bolo jej najhoršie obdobie.
Je o nej všeobecne známe že v minulosti bola utiahnutá, odmietala pomoc a svojich priateľov prestala nazývať ako priatelia. Tak tiež bola dosť chladná a vyhýbala sa ostatným mačkám. Momentálne by ste ani nepoznali že je Amarylis tá istá osoba, ako bola Mesačný prameň. Má množstvo traumatijúzich spomienok, čo je dôvod prečo sa vyhýba otázkam na svoju minulosť. Aj cez jej "novú" povahu, Amarylis neverí veľmi veľa mačkám a najmä sa zdržiava u Čerešňového Kveta, i keď ju niekedy nebavia jej rečičky, alebo pokusy o flirtovanie s ňou. Nemá rada keď ju mačky veľmi zdržujú, alebo nevedia dosť k veci, preto je račej ak mačka vie dôjsť rovno k veci.
Vlastnosti: Amarylis strávila v minulosti hodiny trénovaním boja, čím je asi jasné že v tom nebude zlá. Avšak jej nejako nejde lov, preto sa mu aj Amarylis vyhýba. Je dosť rýchla, čo sa najmä naučila z obdobia keď bola samotárka.
Minulosť;
Od úsvitu života, ľudstvo vždy nosilo intenzívnu túžbu po svete a zvedavosť naň. Toto je kotviaci bod ich poznania a je základom každého rozumu.
Mačky prídu Amarylis tiež také. Veľa krát ich prirovnáva k ľuďom, pretože jej jednoducho prídu podobný.
Mačatá hniezdiace pri teplej srsti svojich matiek počúvajúc rozprávky a príbehy. To všetko príde Amarylis zbytočné. Amarylis nikdy nezažila materskú lásku, preto sa račej vyhýba matkám a mačatám, keďže ju vždy bolí keď vidí mačku so svojím mačaťom a Amarylis vždy prebodne zavisť.
Mačky žijúce v spokojnosti a mieri, vediac, že im nič nehrozí. Amarylis nikdy nezažila nič také. Mier v duši nikdy nebude uhasený, dokiaľ bude na žive. Stočená v klbku, milióny kvapiek sĺz ktoré sa nedali zastaviť, každý deň keď bola Amarylis mačaťom. Zakaždým žiť v neistote a strachu, že na ďalší deň neprežije.
Najšťastnejšie roky jej života prešli a tí, ktorých kedysi považovala za priateľov, sa stali jej nepriateľmi. Nakoniec dokonca stratila dôvod, pre ktorý strávila toľko hodín trénovaním boju.
Kde je pokrok, tam musia byť aj straty.
Amarylis verila, že toto je železné pravidlo sveta, ktorého nemilosrdným presadzovateľom je čas.
Jedného dňa klany stratia svojich veliteľov a klan zakaždým zanikne. Či už to bude trvať niekoľko dní, mesiacov, rokov, zakaždým to príde. Preto sa aj Amarylis spočiatku odmietala pridať do akéhokoľvek klanu. Pretože by tam raz stratila ochranu a bezpečie.
Ako samotárka si dávala pozor na všetkých nepriateľov. Aj keby tým nepriateľom bola kríza taká nehmatateľná ako plynutie času, musela nájsť protiopatrenie, plán, ktorým by ho mohla včas poraziť.
Jej odpoveď? "Večnosť." Iba Večnosť mohla zmraziť všetky veci pod nebom. Avšak reálny svet takto nefunguje a Amarylis sa deň čo deň musela trápiť so skutočným svetom.
Amarylis nenávidela pravidlá sveta. Bála sa smrti, bála sa nočných môr ktoré ju sprevádzali noc čo noc, bála sa toho keď vyrastie a postaví sa z očí do očí smrti, bála sa toho že raz na ňu všetci zabudnú a už ju nikdy nikto neuvidí.
Pred niekoľkými rokmi, keď ešte nebola samotárkou, bola normálnym mačaťom, ktoré sa rado hralo so svojimi priateľmi.
Predchádzajúca Mesačná kvapka nebola žiadna veľká bojovníčka, keďže na boj nebola nijako nadaná, preto stavila veľa času trénovaním boja. Avšak mala aj chvíle oddychu mimo boja, sedela so svojimi priateľmi pod stromami a hrali rôzne hry, podobne ako iné mačatá.
Vďaka častej únave po tréningoch, bola vždy najdrevenejšia hráčka. Nikdy nebola konečným víťazom a ani nikdy neokúsila ceny, prichystali jej priatelia pre víťaza.
Úsilie, ktoré vložila do treningu, vložila do cvičenia hier, často obťažovala ostatných aby si s ňou zahrali alebo trávila veľa času pri mesačnom svetle hraním samohry, i keď to nebolo kto vie ako jednoduché.
Avšak tak či tak nevyhrávala také jednoduché hry, čo ju veľmi často trápilo.
Samozrejme, že jej priatelia nemali v úmysle robiť si z nej žarty. V skutočnosti pochopili jej charakter a spôsob, akým tak tvrdo pracovala, aby sa dostala na vrchol.
Amarylis rada spomína na strom pod ktorým sa hrala ako malá, keďže to jej pripomína dobu keď ešte bola šťastná.
...Hoci sa tam už dávno nešla pozrieť a hoci už pod ním nikto nesedí, praje si, aby sa čas navždy zastavil na chvíľu keď bola mačaťom so svojimi priateľmi. Ale samozrejme, nie so svojou matkou...
Bolo tu množstvo rozdielov, ktoré boli medzi ňou a jej matkou. To bol možno dôvod prečo ju nemala rada a nevenovala jej toľko času. Veľa krát Mesačnej kvapke ako mačati prišlo smiešne staromódne správanie jej matky, a všetko to brala ako ďalšiu hru. I keď si to teraz Amarylis berie úplne inak, keďže jej pôsobí traumatizujúco keď si spomenie na matkino správanie.
Čas utiekol až príliš rýchlo, vtedy keď Amarylis bola nepripravená. Než si to uvedomila, jej ruky už držali obľúbený kvet jej matky, ktorú jej odovzdala jej umierajúca matka. Pre Amarylis to vtedy bolo zlomové obdobie, keďže sa jej matka ospravedlnila za to že ju vlastne celý život nenávidela a nevenovala jej toľko času. Z jej matky sa stala tá ktorá predstierala lásku, i keď nerobila vlastne ani to. Jej priatelia zrazu boli jej nepriatelia, každé ich slovo útechy sa zmenilo na slová monštier, falošné a chamtivé.
A práve v tento deň Amarylis skutočne pocítila agóniu erózie, inak povedané bolesť. Ako čas neúprosne kráčal vpred, všetok tehdajší život jej vybledol pred jej očami.
