Spútaní klamári ✔ (1)

Tretia kapitola (1)

Mala za sebou naozaj dlhú noc.

Mužské ruky ju zovreli v pevnom objatí. Položil si na ňu hlavu a nadýchol sa jej pachu. Ona tiež z neho cítila stopy boja. Boli si rovní. Síce jej pokožka bola pokrytá zväčša ľudskou krvou a tá jeho vlčou, no na konci tejto noci sa až tak neodlišovali. Obaja bojovali.

Pozrela sa na mocného Normiho, ktorý ju odmietol pustiť. Videla na ňom, že mu chýbala a bál sa o ňu. On na rozdiel od nej cítil naozajstný strach a vedela si predstaviť, ako by zničil celé toto prekliate mesto, keby sa v dnešnú noc nevrátila. Obrátil by každý kameň, len aby ju našiel a mohol uchopiť. Taký proste bol a ona si musela na to zvyknúť. Nezmení to. Nie, pretože bol upírom a tí neboli takí prelietaví ako ľudia. Upíri boli veční a ich city nezničiteľné. Keď boli raz zrodené, neexistovala moc, ktorá by ich dokázala zapudiť.

„Akú si mala noc?" spýtal sa jej a pohladkal ju po vlasoch. Mierne ju pustil, aby jej dovolil umyť si tvár vo vode. Nechcela si zmyť krv, len špinu, ktorou bola pokrytá.

Usmiala sa, keď si na to spomenula. „Doslovne bombovú a ty?"

Normi sa jej otočil chrbtom a začal si vyzliekať plášť, tuniku a nohavice. Všetky časti mal zakrvavené, polorozpadnuté. Nebude sa to dať opraviť, no nevadilo mu to. „Severní vlci si nasrali do nohavíc. Nie sú takí skoordinovaní ako som si spočiatku myslel. Popravde sú to hlupáci!" prehlásil pobavene a neľútostne sa uškrnul. Pokrútil nad tým hlavou. Morfi sa zhlboka nadýchla. Normi bol pokrytí krvou cudzích vlkov. Hádala, že v túto noc sa pobil minimálne s dvadsiatimi. Spokojne sa usmiala. Presne pre toto si ho vybrala. Nezaváhal, len plnil rozkaz. „Moja noc bola o trhaní hláv. To tá tvoja bola zaujímavejšia. Vyšlo všetko tak ako si si to naplánovala?" Len nahý prešil ku skrini, aby si našiel nejaké ľahšie oblečenie.

Morfi mu spočiatku neodpovedala, len skúmala jeho dokonalé telo, ktoré sa odrážalo v zrkadle. Pevný zadok, stehná a lýtka. Mohutné ramená a svalnaté ruky. Večné tehličkové brucho. Oproti nej pôsobil ako obrovská hora a ona maličká skalka. Síce v súboji by si boli dosť rovní, no pôsobili ako opaky.

On ako lovec, ona jeho obeť. On ako ten čo má mať navrch a ona ako poslušná žienka, ktorá poslúchne každý jeho príkaz. Lenže tak to nebolo a Morfi pri pohľade na jeho mocné telo sa cítila nepremožiteľná. Keď dokázala skrotiť Normiho, no kto by sa jej už mohol postaviť?

Odvrátila od neho pohľad, pretože si všimol, ako na neho zazerá. Páčilo sa mu to a vzbudila v ňom dravú stránku.

Dala si dole ľavú náušnicu. Pravú niekde stratila v tom rozruchu, ktorý nastal.

Rozhodla sa, že mu nepovie o Dajlanovi. Nemohla mu povedať o tom ako ohrozila celý plán, kvôli jednému ľudskému mužovi. Normi ho predtým z duše nenávidel a ona sa mu ani nečudovala. Vždy bojovali o jej priazeň a preto sa navzájom nemohli vystáť. Normi nevedel pochopiť, čo videla na tom ľudskom mužovi. Iba vďaka tomu, že by nespravil nič, čo by ublížilo Morfi, ho nechal na pokoji a neopovážil sa mu odtrhnúť hlavu. Krotil sa pre ňu a ona si to cenila. Preto mu neplánovala dať ďalší dôvod, aby sa opäť nahneval a musel zapudiť tú dravú stránku lovca.

„Všetko išlo ľahko. Presne ako som naplánovala. Podarilo sa mi elegantne a dosť obetavo zachrániť život princa Snaha a jeho matky kráľovnej. Vyzerala som ako oddaná poddaná, ktorá neváhala obetovať vlastné bezpečie, aby ich uchránila pred tým prekvapivým výbuchom bomby nastraženej pod pódiom. Mal si vidieť, čo sa tam zomlelo. Mega by si si to užil," hovorila, on zatiaľ pristúpil k nej a začal jej rozväzovať ťažké šaty, ktoré nosili ľudské šľachtičné. Popritom sa občas zohol a olízal ju na mieste, kde bola pokrytá ľudskou krvou. „Bol to taký rozruch. Tie potvory vrieskali, prosili o život a navzájom sa na seba vrhali, aby sa zachránili pred nebezpečenstvom. Používali sa ako živý štít. Odporné zbabelé stvorenia! Videla som ako udupali mladé dievča. Spadlo a už viac sa nepostavilo a oni o ňu zakopávali, stúpali a udierali jej do hlavy. Bola ešte živá. Počula som, keď jej zasadili posledný úder. Ja som však strhla kráľovnú a Snaha. Zaštítila som ich vlastným telom. Mal si počuť, ako mi ďakovali a báli sa, či sa mi niečo nestalo. Och, to ti musím predviesť!" povedala a náhle vyskočila zo stoličky. Normi ju pozorne sledoval, ako sa začala prechádzať po miestnosti.

„Bum," vyslovil pobavene.

Morfi sa zahrala ako sa hodila na iných, aby im neublížili trosky, ktoré lietali vzduchom.

„Potom ma princ uchopil do náručia a uvedomil si, že on má byť tým silným mužom a ja som úbohé nádherné dievča, ktoré musí zachrániť," pokračovala Morfi. „Uchop ma, Normi!" pobádala ho, aby k nej pristúpil.

V stotine bol pri nej a už ju zovieral v náručí. Morfi sa prestala držať na nohách. Zvalila sa na jeho ruky a zaklonila hlavu. Dovolila rukám, aby padli dozadu a viseli. Až prehnane zdvíhala hruď a nadychovala sa. Mala zatvorené oči, no nedokázala sa prestať smiať. „Mykal mnou. Rozrušene opakoval moje meno, aby som sa prebrala. Najskôr som nereagovala, hrala som sa, že som v bezvedomí. Presne takto!" predvádzala mu divadlo, ktoré zohrala. „Zobudila som sa až vtedy, keď aj moje nohy uchopil do rúk. Sprav to, Normi. Hneď!" Ľudskí muži boli pomalí, to sa nedalo povedať o jej spoločníkovi. Opäť mu na to stačila len stotina a už ju pevne držal na rukách. Ani jediný sval sa mu nepohol. Nezdalo sa, že by vykazoval nejakú námahu. „No tak, hraj so mnou. Už si zabudol na to, aké je to byť človekom? Ten slabý idiot ma skoro pustil. Mal problém ma udržať. Aj keď uznávam, že v tých šatách a ovešaná šperkami, som mu naozaj mohla pripadať ťažká!" Normi opäť spolupracoval a mierne sa mu rozochveli ruky.

„Takto som ho uchopila," ovinula si ruky okolo krku. „Zatvárila som sa ako ranená srnka, príliš slabá a vystrašená. On sa presvedčil, že matke sa nič nestalo a elegantne ma niesol tajným východom."

„Tajným východom?" spýtal sa prekvapene.

„Samozrejme! Nahnali do neho kráľovských členov a no aj mňa, pretože som bola hrdinka, ktorá ich zachránila. Princ ma odmietal dať z rúk, aj keď ma ledva niesol. Pri tom rozruchu si nikto ani len nevšimol, že som bledšia ako by som mala byť, dýcham len keď si na to spomeniem a Snah, ktorý ma držal ani nespozoroval, že mi už nebije srdce. Hlupáci! Ľudia sú totálni idioti, že sa ešte nenaučili rozoznať naše črty a veria všetkému, čo je krásne. Keby som ich nepotrebovala, tak som v tej tajnej chodbe mohla zmasakrovať celú kráľovskú rodinu a najvernejších strážcov. Ktovie, či by ich aj niekto niekedy našiel. Bola by to obrovská sranda. No krotila som sa, aj keď som po nich túžila. Dokázala som vytrvať a sama som nikomu neublížila, aj keď mi ich krv spievala. Aj keď som cítila život princa, ktorý ma tak oddane zvieral. Keď som túžila spraviť toto," lepšie sa ho dotkla, nahla sa a oblízala Normiho krk. Tiež ho mierne uhryzla. Žiadna krv mu nestiekla z ranky.

„Ako si sa vyparila?"

„Ľudia nedokážu udržať pozornosť. Napokon ma princ zaviedol do temnej komnaty. Položil ma na posteľ. Prikázal slúžke, aby si prezrela moje rany a postarala sa o mňa. Myslel si, že som pokrytá svojou krvou, netušil, že je cudzia. On odbehol po liečiteľa. Slúžka išla po vodu, aby ma umývala. Využila som chvíľku, v ktorú som zostala sama a ušla som im."

„A čo mu povieš, keď ho opäť stretneš? Prečo si tam nezostala?"

„Pretože som počestné dievča, ktoré sa bez dovolenia vplyvného a bohatého otca, pobralo na bál, na ktorom nemala čo robiť a nechcela som, aby to slúžka rozkríkla. Nebola som až tak vážne zranená." To už ona ležala na posteli a on sa nad ňou skláňal.

„Máš pravdu, ten princ je naozaj idiot. Nikdy nepočul o tom, že z pravého diamantu sa nemajú spúšťať oči? Diamant na správnom mieste má tu najvyššiu cenu." Vedela ako to myslel. Ležala mu v posteli a princ nevyužil príležitosť.

„Ľudské oči sú dosť slepé," zašepkala. Musela mu dať to po čom túžil, aby pokračoval v jej ceste. Aby mu ani len nenapadlo opustiť ju a ísť hľadať niečo iné – inú.

Odtrhol sa od jej krku, z ktorého zlizoval krv a nadvihol sa na rukách. Vážne sa jej pozrel do očí. „Nezamiluj sa do neho, Morfi! Prosím ťa o to. Nezamiluj sa do žiadneho človeka." Nemohlo jej ujsť, že z toho vynechal upíra. Márne dúfal, že raz ho bude z hnilej duše milovať.

„Ľudská láska je len hra, Normi. Budem sa naveky smiať, ako som sa s nimi pohrala. Nepripútam sa k žiadnemu človeku, to ti sľubujem." A nepovedala mu, že sa neplánuje ani k upírovi. Načo by to robila? Nebude mu brať šancu.

Rukami prešla po jeho vlasoch. Dával si pozor, aby jej nepriľahol tie jej, čo pri ich dĺžke išlo dosť ťažko.

Bola tá prvá, ktorá ho pobozkala. Nohy si zaplietla o jeho boky, aby si ho mohla viac pritiahnuť na telo. Podal sa jej. Koža na kožu. Dotkla sa jeho obľúbeného miesta za uchom. Odpovedal jej vrčaním.