Spútaní klamári ✔ (1)

Šiesta kapitola (1)

Avara sa opierala o bielu brezu a hľadela na povestnú krčmu, ktorá stála presne na hraniciach. Z jednej polky bola postavená na severnom území a z druhej na južnom. Bolo to doslovne mierové miesto, na ktorom sa zväčša stretávali obyčajní ľudia. Nemohla sa tu s nikým pobiť, teda ak by nechcela vytočiť Najvyšších. Museli predsa existovať aj takéto lokality, keby sa prihodila nejaká katastrofa. Napríklad hroziaca nadvláda upírov.

Krčma vyzerala odpudivo. Drevo ledva držalo pokope, všade bola špina a porozbíjané sklo. Bolo na nej vidno, že patrila chudobným ľuďom a tí nemali veľa peňazí a očividne ani hostí. No kto by sem už zavítal? Jedine čudáci a tí, čo hľadali smrť. Podľa Avary to bolo v strede ničoho a ľudia veľmi dobre vedeli, že prechod cez neoficiálne hranice je dosť nebezpečný, pretože vlci tu striehli a omylom by ich mohli zabiť.

Dnes tu nebol žiaden človek. Krčma sa pre nich zatvorila. Všade okolo nej boli vlci. Iba hŕstka z nich, ona tiež k ním patrila, zotrvávala v ľudskej podobe. Nižší strážci sa premenili do tej vlčej, aby ich boli pripravení brániť. Síce bojovať v takejto podobe sa smelo len proti lesným, nebezpečným zvieratám. Pokiaľ mali bojovať s iným vlkom, tak radšej preferovali férový súboj s mečmi. Takí čo neľútostne roztrhali vlka zubami, ponížili ho ako divú zver, tých postihlo v živote obrovské nešťastie a Najvyššia Thers s nimi nemala zľutovanie. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa opierala o brezu. Thers bažila po krvi hriešnikov a ju používala ako nástroj spravodlivosti.

Vnímala jeho prítomnosť. Nepohla sa z miesta a nehrnula sa do krčmy. Potrebovala ešte chvíľku chladne uvažovať a premyslieť si čo mu povie. No dalo sa niečo takéto naučiť? Mohla by tu stáť celé veky a vedela, že aj tak by neprišla na spôsob, akým by mohla na neho hľadieť.

Princ Anvils, syn vraj jednej najmocnejšej alfy, Ristana z Vyššej svorky, sprevádzal otca na takéto mimoriadne dôležité rokovanie. Počítala s tým. Čo absolútne netušila bolo to, že Thers sa na ňu vykašle a nedodá jej aspoň nejakú odvahu, aby sa s ním dala do reči.

Dokonca ani kamarátky ju nepodporili. Nakopávačská šestka – ako nazvali svoju bojovú jednotku pred niekoľkými rokmi, sa skladala len zo šiestich drsných dám, ktoré vám dokázali nakopať gule skôr ako ste si stihli uvedomiť, že aj ženy dokážu byť nebezpečné. Po tom čo Avara tak šikovne oslobodila väznených vysokopostavených vlkov, tak sa jej bojová jednotka stala dosť slávnou. Preto im dnes dovolili hliadkovať a to aj robili. Ani jedna z nich sa neopierala o strom, len vo vlčej podobe čakali na jej rozkazy. Nedovolili si chybovať.

„Ideš so mnou dnu?" strhla sa. Poskočilo jej srdce. Skoro dostala zrádnika a to len kvôli zamysleniu.

Na ramene jej spočinula mužská ruka. Prinútila sa usmiať a zaškeriť sa na južného, najmladšieho hrdinu Radixsa – adoptívneho otca.

Keď zomreli jej skutoční rodičia, tak si ju prisvojila Radixsova spriaznená duša Morisa. Preto ju považoval za dcéru. Učil ju a postaral sa, aby získala večnú slávu. Nebola v tom protekcia, Avara si všetko vybojovala sama.

„Myslela som si, že je to len pre alfy a bety," odpovedala mu a prinútila sa zachovať pokojný hlas.

„A nám hrdinom nemôžu zakázať zúčastniť sa podpisovania. Budeme svedkovia. Je dôležité, aby sme pri tom boli. Tiež si porovnáme svaly so severákmi. No len mi nepovedz, že by si si to nechala ujsť." Ponúkol jej ruku, vedel, že ho neodmietne. Avara ho uchopila.

„Ako sa má mama a Chaker?" Chaker bol jej brat, tiež adoptovaný, keďže rodičia nemali vlastné deti, no ešte bol príliš malý na to, aby s ním mohla nadviazať lepší vzťah.

„Vedela by si to, keby si sa aj niekedy zastavila doma. Mama sa na teba hnevá. Vraj veľa pracuješ a zabúdaš na rodinu."

„Tak to nie je." Presne tak to bolo. Zanedbávala ich. „Len v poslednom čase mám toho naozaj veľa. Buď trénujem s Tristanzom, alebo sa učím s Kastijou. No a ku všetkým povinnostiam sa mi pridala ešte táto. Zmluva bude podpísaná a ja pôjdem na sever," gestikulovala rukami a dovolila si aj nahlas povzdychnúť.