Spútaní klamári ✔ (1)

Siedma kapitola

V ten deň neprišli na to, ako vytvoriť zmluvu tak, aby boli obe strany spokojné. Avšak keď zapadlo slnko a bolo nutné spolupracovať, tak na mierovom území zabudli na nezhody. Avara aj zo stanu počula, ako Anvils rozkazoval ich vlkom. Nikto mu nepovedal, aby si išiel nasrať. Rozhodne ho na slovo počúvali a ani jeden sa mu nevzoprel. Tu išlo predsa o ich životy a bezpečnosť a nie o to kto má väčšie ego.

Sedela v stane s piatimi kamarátkami. Všetky sa napchávali chlebom. Nedostali mäso, len trošku soli. Ju ani len nenapadlo sa sťažovať, avšak dievčatá nadávali ako pohanky, uťahovali si jedna z druhej a bolo na nich badať, že si užívajú, že konečne opustili sídlo a sú v strede akcie.

Už príliš dlho sa nudili. Ani jedna nebola hrdinka, avšak patrili k jej bojovej jednotke. Svoju slávu prenášala na nich, rovnako ako jej otec Radixs na tú svoju. No, zatiaľ čo Radixsova bojová jednotka, samozrejme pod jeho výhradným velením, držala pevné hranice, rozširovala územia a odhaľovala špiónov, robila naozaj službu spoločnosti - tak tá jej nejako trošku zlenivela. Síce nemali ani veľa príležitosti na to, aby sa mohli prejaviť. Svet bol náhle pokojnejší. Akonáhle zmizli nepriatelia z ich územia a u nich sa oslavovala porážka Anvilsa, tak zavládlo tiché prímerie. Čo bola podľa Avary chyba. Nikdy nepovedala otcovi, že mali udrieť a zobrať si väčšie územie. Vojská bez Anvilsa boli isto zmätené. Boli zvyknutí na to, že im vládne princ, ktorý sa musel zotaviť. No držala jazyk za zubami, ako vždy. Azda to aj otca napadlo, no matka mu možno prezradila, ako sa veci majú a on Avaru miloval viac ako nejaké územie. Neohrozil by ju, nedohnal k šialenstvu a nenútil, aby si vybrala spriaznenú dušu alebo rodinu.

Ani jej bojové partnerky netušili, že najvyšší princ Anvils je jej spriaznenou dušou. Skoro nikto to nevedel. Teda až na Lusixu. Avara odhryzla ďalší chleba a donútila sa kútikom oka pozrieť na vždy upravenú, dôkladne vyčesanú, blonďavú Lusixu, s tým najmilším pohľadom. Ženskosť z nej priam sršala, avšak to jej nezabránilo v tom, aby sa naučila poriadne bojovať.

Hlúpe myšlienky, prečo týmto strácaš čas? Mala nutkanie si ten nôž, ktorý držala v pravej ruke, zabodnúť do spánku. Azda iba to by umlčalo Thers.

Lusixa je spriaznená duša Frelina. Pokiaľ sa mne nepodarí presvedčiť Anvilsa, že som vhodná, tak by som to mohla skúsiť cez ňu. Frelin je menej opatrnejší, ľahšie by som z neho vymámila informácie.

Fajn, to bude plán číslo dva. Teraz sa riaď tým prvým a postav sa!

Avara z ničoho nič pred všetkými vyskočila na nohy, takmer popritom spadla a len veľmi ťažko udržala rovnováhu. Musela vyzerať ako pomätená. Sama seba nútila zachovať pokojnú hlavu, no išlo to dosť ťažko. Nemala na výber, ten ťah bol neskutočný a ona sa mu podvolila. „Idem sa nadýchať čerstvého vzduchu!" povedala dievčatám skôr, ako vypadla z ich stanu. Ani jedna ju nezastavila. Ako keby boli už zvyknuté na jej čudné správanie.

Vyšla do chladného večera. Lepšie sa zababušila do kabátu a poobzerala sa vôkol seba. Síce nebola spísaná zmluva, no nižší vlci sa bratríčkovali, ako keby sa poznali celý život a nikdy proti sebe nebojovali. Sedeli okolo veľkého okna, opekali si králikov a dorozumievali sa mnohými spôsobmi. Buď gestikulovali, vzdelanejší prekladali, alebo sa proste plácali po chrbte a pripíjali sa. Kolovala tu nadpozemská nálada a prekvapivo nepanovala dusná atmosféra, ktorá bola očakávaná.

Les bol pokojný a temný. Okolo kruhu, v ktorom prebývali, zabodli ohnivé pochodne. Tie osvetľovali tmu a dopriali strážcom väčší výhľad. Síce niektorí popíjali, no nikto nezabudol na to najdôležitejšie – na upírov. Stráže stáli vždy po dvoch, neopúšťali miesta a všetko pozorne sledovali. Bola aj vlčia hliadka, ktorá sa chodila prebehnúť do lesa. Nemohli si dovoliť, aby ich prekvapili.