Spútaní klamári ✔ (1)

Tridsiata šiesta kapitola

Anvils hľadel na absolútne zničenú Avaru. Ešte ju predtým nevidel v takomto rozpoložení. Nedalo sa to s ničím porovnávať. Sadol si na peň a snažil sa popadnúť dych. Ona nebola vôbec zadýchaná, aj keď tak dlho bežali. Len sa prechádzala dookola, držala sa za hlavu a rozprávala sa sama so sebou. Bolo jasné, že sa háda s jej predstavou. Opäť očividne videla Thers a ten pohľad... Anvils si pomyslel jediné – Avara bola absolútne šialená a on to nedokázal zastaviť. „To slepé miesto ti vôbec nepomohlo," povedal zjavné.

Nenávistne sa na neho pozrela a rázne pokrútila hlavou. „Ako práve teraz môžeš myslieť len na to? Nepočul si, čo mi povedala? Neverím jej, nemôžem jej veriť! Ako sa opovážila?" syčala nenávistne a opäť sa zaškerila do prázdna a vyhŕkla nepeknú nadávku.

Nedokázal sa na ňu pozerať.

Anvils z plášťu vytiahol bylinky. „Avara, zjedz to. Upokojí ťa to. Musíš sa poriadne vyspať!" navrhol a dúfal, že ho poslúchne. Inak bude musieť s ňou bojovať, čo sa mu vôbec nechcelo.

„Áno, máš pravdu!" vždy mu slepo verila. Ani nad tým nezaváhala, schmatla bylinky a strčila si ich do úst. Sadla si na zem a začala sa chvieť. Už viac sa s ňou nerozprával. Len ju počúval, ako si mrmle popod nos.

O chvíľku na to, si unavená Avara ľahla a zaspala. Netušil čo si má sám počať. Náhle bol potešený, že mu napísal, kde ich má hľadať.

Nachádzali sa vonku. Mali dokonalý výhľad na hranice a kúsok zo severného územia. Sídlo južných hrdinov bolo strategicky postavené tak, aby mohli dozerať na pokoj a pri narušení sa ľahko pridať do boja. Anvils si nikdy neuvedomil, koľko informácií o nich majú. Na severnej časti takéto miesto neexistovalo, no prisahal si, keď sa táto nočná mora skončí, tak niečo takéto dá vybudovať. Lenže toto bolo prednejšie.

Tristanz ho nepozval dovnútra, aby si to tam nemohol prezrieť. Netušil, či aj tam schovávajú nejaké tajné zbrane, ktoré by mohol obkukať a preto je taký opatrný. No bol rád, že sa s ním ochotne rozprával a poslúchol ho na prvé slovo. Anvils mu neprišiel rozkazovať, potreboval pomoc. Južný hrdina odpovedal na jeho volanie a pomohol mu spraviť možno to najhoršie rozhodnutie, alebo najväčšiu chybu v jeho živote. Ešte netušil ako sa tento deň skončí, avšak desil sa toho.

Nepotreboval si tu dokazovať mužnosť a ani zvyšovať ego, jednal s Tristanzom priamo, ako keby boli dávni kamaráti, aj keď to bolo klamstvo. Na hádky nemal vôbec čas. Hrdina sa neprestal mračiť odkedy ho uvidel, bol však ochotný prehltnúť hrdosť a vypočuť si všetko čo mal na srdci. Ak existoval niekto, kto dokázal Avare pomôcť, tak to bol tento chrapún, pre ktorého bola rovnako drahá ako pre neho.

„Uvedomuješ si ako to znie?" spýtal sa priškrteným hlasom Tristanz a odvrátil od neho pohľad. Zadíval sa do diaľky. Priam mohol vidieť ako premýšľa. Anvils mu povedal všetko, dúfal, že nič nevynechal. O tom ako pozoroval na Avare, že občas sa chová úplne rozdielne. Ako keby v nej žili dve osobnosti. O jej problémoch s emóciami a chladnosťou. O tej noci, keď ho dokázala bodnúť, aj keď by toho nemala byť schopná. Porozprával mu o severe, ako za ním chodila ohľadom Bielej hviezdy mámiť informácie. Vysvetľoval mu, že Avara si myslí, že Thers je pri nej a ovláda ju. Počúva hlas vo svojej mysli. Hovoril o páde, ktorý ju skoro skántril a o ktorom tvrdila, že za to mohla Thers. O stopovaní, o Meničoch a o všetkom čo ho napadlo. Tristanz ho po celý čas ani raz neprerušil, len mu pred očami bledol a občas sa zatackal. Možno si dával zopár vecí dokopy. Pripomínal si jej zvláštne správanie, alebo iné maličkosti, ktoré si predsa počas tých rokoch musel všimnúť.