Spútaní klamári ✔ (1)

Štvrtá kapitola (1)

Vrátila sa domov.

Avara stála vedľa zaujatej Kastijy a pozorovala, ako opatrne narábala so sklenenými skúmavkami. Nakláňala sa dopredu. Zdobili ju dlhé tmavohnedé kučery. Nevidela jej do tváre, no ani nemusela. Kastija bola najkrajšia vlčica akú kedy stretla. Spočiatku si myslela, že je len nádherná škrupina, zatiaľ čo vo vnútri skrýva prázdnotu. No to nebola pravda, vôbec ju neodhadla. Kastija nebola len tá príťažlivá kráska, ktorá sa skrývala pred zrakom mužov, aby mala od nich pokoj a mohla sa venovať dôležitým veciam. Bola tiež liečiteľkou, veľmi múdrou ženou a ochrankyňou všetkého živého. Obetovala toho veľa, aby bola niečo viac ako len pekná tvárička. Zasvätila tomu celý život.

Bola konečne opäť doma. Teda tak nazývala sídlo slávnych členiek Rádu Luny. Už mnoho raz sa jej cudzinci pýtali, ako to tam vyzerá. Nepovedala im pravdu. Bolo to tajomstvo. Síce hrdinovia si nestrážili svoje tajomstvá, no ony áno. Ženské hrdinky sa postarali o to, aby boli zatajené do rúška tajomstva a skryté pred očami tých, ktorým nebola darovaná večná sláva. Iba ony mohli prechádzať cez ich nesmrteľný kameň a kráčať po chodbách, ktoré zariaďovala samotná prvá Luna – tá jediná, tá najdokonalejšia a najsprávnejšia. Tá, vďaka ktorej objavili čaro puta a spriaznených duší. Dala ich životu vyšší zmysel.

Diamantový zámok, presne tak ich obydlie nazývali umelci, ktorí si ho predstavovali a len podľa vyprávania ho maľovali. Kreslili miestnosti, študovali históriu a všetko, čo mala Luna rada. No nikdy sa netrafili. Hrdinky sa len smiali, keď ich zosobňovali ako nežné žienky, ktoré celý deň len varia, trhajú bylinky, čítajú si knihy a len na hodinku oprášia starodávne meče, aby nezišli z kondície.

Bolo to klamstvo. Také ženy tu nemali miesto. Žiadna tu nebola krehká. Nikto tu nemal čas na to, aby varil či nebodaj čítal nepotrebnú literatúru. Išlo tu len o cibrenie zmyslov a dosiahnutia určitej dokonalosti. Každá z nich sa zamerala na niečo iné a prekvitala v tom. Zanechávali po sebe veci, ktoré budú využívať ich následníčky.

Preto bola dnes s Kastijou a poprosila ju, aby ju mohla čo to priučiť. Kastija poznala všetky bylinky, ktoré rástli na ich území, no ale aj ďaleko vo svete. Zbierala ich, miešala, experimentovala. Vytvárala mocné lieky, ktoré zachraňovali krehkých ľudí. Dokázala vyliečiť príšernú, smrtiacu, vlčiu horúčku. Tá zväčša končila smrťou, no keď hrdinka Kastija vošla do obydlia, kde mali vlci smrť na jazyku a podala im čarovné bylinky, tak smrť odpochodovala smutná a nenaplnená. Vyhrávala tam, kde ostatní liečitelia prehrávali. Nebola len hrdinkou. V očiach tých, ktorí sa už rozlúčili so životom, bola smrteľnou bohyňou – Najvyššou.

Ale to nebol jej jediný talent. Síce nerátala, že dokázala komukoľvek nakopať zadok a očariť nejedno kamenné srdce, bylinky sa nemuseli používať len na liečenie či požehnanie.

Kastija bola trávička. Nerada používala to oslovenie, no bola to číra pravda. Hovorila: Tam kde meč zlyhá, jed problém vyrieši. Jed je istota. Máš čisté ruky, nie si špinavá od krvi a máš aj dostatok času na útek. Jedine je dôležité, aby si nezlyhala. Nechybovala. A Avara si brala jej slová k srdcu. Kastija mala pravdu. Jed bol bez krvi, bez problému a obvinenia. Presne niečo také potrebovala, aby dokázala prežiť v tomto svete a pomstiť sa.

Dala pred ňu dva listy, ktoré vyzerali absolútne rovnako. Avara ich nedokázala rozoznať. Pozorne skúmala ich štruktúru, pach, stonku, no netušila ako by ich mala rozlíšiť. „Jeden list je z byliny, ktorá dokáže upokojiť chorú myseľ. Volá sa Layana. Volá sa Ruleum," Už jej o nich rozprávala. Avara pátrala v pamäti. „Mnohí ľudia, no ale aj vlci zomreli, pretože si tieto bylinky splietli. Layana sa využíva vo veľkom a je dôležité, aby si neurobila chybu ako ostatní bylinkári. Veľmi ľahko sa dá zistiť, ktorá je ktorá a preto je mimoriadne bolestivé, že niekto sa spletie a úbohá obeť príde o život," pokračovala v rozprávaní.