Spútaní klamári ✔ (1)

Trinásta kapitola

V miestnosti vládla napätá atmosféra, ktorá sa zaraz premenila na totálne vypätú a šokovanú. Morfi si pripomenula, že by nebol najlepší nápad, aby na starého otca hľadela s padnutou sánkou a koktala. Ešte stále všetci kľačali na kolenách, pred hlavou ich rodiny. Však sa aj patrilo, pán predsa doslovne povstal z večného spánku.

Morfi bola nadšená, ohúrená, no nie natoľko, aby jej nedošlo, že z toho bude totálny prúser. Jedno bolo, keď nepriateľ ich rodu porušil odveké pravidlá, avšak jej vlastný starý otec? Tak veľmi sa ohrozil, že vzrušenie sa zmenilo na hmatateľný strach. Nevedela si predstaviť, že by mu niekto prišiel ublížiť. No na druhú stranu Basileosa chápala. Ani ona by nedokázala odpočívať, keby cítila, že jej rodina je v ohrození. Nemohol sa držať ďalej, keď ho z večného spánku prebudili myšlienky jeho najbližších, ktorých mal ochraňovať. Spôsobil tým však obrovský šok.

Ako prvý sa samozrejme spamätal druhý najstarší Chyros. „Otec, musíš sa vrátiť späť do rakvy! Nemôžeš si pohnevať Vyšších! Zničili by ťa, keby vedeli, že si hore," položil mu ruku na hruď. Ako keby ho silou chcel donútiť, aby sa vrátil späť a znova zaspal. No Basil sa nepohol ani o milimeter. Bol omnoho mocnejší ako Chyros, čo bolo nepredstaviteľné. Ju samú by rozdrvil na prach. Prebehli jej zimomriavky po tele, keď si naplno uvedomila, čo všetko jej mohol Ylan spraviť. Oproti nemu bola krehká ako muška.

Morfi sledovala starého otca, premeneného keď mal len pätnásť rokov, ako rázne pokrútil hlavou.

„Vstaňte, deti moje. Všetci!" prikázal. Morfi sa vystrela rýchlejšie ako sa sklonila.

Galopre sa vrhla vpred. Najskôr kľačmo pobozkala otcovi obe ruky a až potom vstala. S rozžiarenými očami hľadela na Basileosa. Morfi ju uchopila a potiahla, aby sa vrátila späť do kresla. Vedela, že jej to teta dovolila. Keby to tak nechcela, tak by s ňou nedokázala pohnúť – rovnako ako Chyros nedokázal pohnúť stvoriteľom.

„Moja dedička," zašepkal a pristúpil k nej.

Morfi onemela. Ako ju to nazval?

Najskôr si pomyslela, že nejakým záhadným spôsobom si ju pomýlil s Galopre. To sa však nestalo. Jej otca Chyrosa nenazval dedičom, aj keď bol v miestnosti ten, ktorý si titul zaslúžil. Morfi bola šokovaná. Basil k nej pristúpil a bol to on, ktorý sa sklonil a pobozkal jej obe ruky, rovnako ako to urobila Galopre.

Trvalo to len pár sekúnd. Obaja bratia sa na ňu zmätene pozreli a naklonili hlavy. Síce ju už Basil pustil, no Chyros neprestal sledovať jej ruky.

Morfi bola vyvedená z miery. Vedela ešte toho veľmi málo o upírskom svete a hlavne o histórii. Popravde ju príliš nebavilo učiť sa. O dedičoch však, čo to už počula a nerozumela tomu, prečo si Basil zvolil práve ju. Bola v miestnosti najslabšia a najmladšia. Za dediča sa vždy určoval najmocnejší člen a to ona rozhodne nebola.

Ako keby to ani nevyslovil, pristúpil k stolu a zdvihol list, ktorý písal Ylan. Čítal. Morfi sledovala, ako mu pomaly behali oči po písmenkách. Basil si list prečítal niekoľkokrát. Následne ho uchopil jednou rukou a pevne zovrel v päsť. Mramorová podlaha na ktorej stál pukla – objavila sa v nej trhlina. Dom sa zatriasol, sklo rinčalo, no našťastie sa nič nerozbilo.

Basil sa hneval a jeho aura sa šírila celým domom.

„Chyros, postarám sa o to, aby sa Skot vrátil domov!" prehovoril chlapčenským hlasom. Ak niečo naznačovalo, že je starý, tak to robili len oči. Morfi sa zdal unavený, aj keď povstal z dlhého spánku. „Musíme ho vyslobodiť."