Anjelská Trojka || Daniel Ricciardo || ✓

• 01. •

O rok neskôr.

"Mala by si si nájsť spolubývajúcu. Alebo spolubývajúceho."
"Ak mi nemôžeš požičať, fajn. Žiadala som ťa o pôžičku, nie o radu."
"Ja som si len myslel-"
"Nie. Nemysli. Kašli na to." Nora vstala od stola a otočila sa priateľovi chrbtom. "Nájdem si niečo lacnejšie."
"Nora, peniaze ti dám. To nie je problém a ty to dobre vieš." jeho ruka sa dotkla tej jej. "Trápiš ma ty. Si v poriadku?"

Otočila sa k nemu, sivé oči uprela do jeho modrých. Bol jej najlepším priateľom už dvadsať rokov.

"Čo myslíš?" pokrútila hlavou. "Končí mi obed, Lando."
"Peniaze ti pošlem na účet. Neopováž sa mi ich niekedy vrátiť."
"Nemôžem-"
"Sľúb mi, že si nájdeš spolubývajúceho. Je mi jedno kto to bude, len aby ti pomohol s účtami."
"Pokúsim sa." zvesila plecia a objala priateľa. "Bez teba by som to nezvládla, baby boy."
"Ja viem. Som proste najlepší."

Nora si vzala zo stola zásteru, opásala si ju okolo seba a vrátila sa za pult.
Zákazníci kaviarne, kde pracovala, boli zväčša tí istí a chodili v tom istom čase. Vedela už, kedy ich bude málo a kedy veľa.

Keď Lando odchádzal z kaviarne, so širokým úsmevom jej pokýval a zmizol.
Opäť ho dlho neuvidí. Jeho práca mu neumožňovala byť doma tak často ako by chcel, Nora ale ani na sekundu nezaváhala pri jeho podpore.

Spoznali sa v materskej škole.
Lando mal postieľku vedľa nej, stále jej kradol plyšového hrošíka, ktorého mala od starej mamy a rovnako často ju aj kvákal za vlasy.
Ona ho zase lopatkou na piesok bila po hlave a jeho malé autíčka a formule mu zahrabávala do piesku alebo na školskom dvore do zeme.

Neznášali sa, ale keď sa medzi nich niekto priplietol a začal robiť zlosť tomu druhému, chránili sa navzájom.
Časom navštevovali rovnakú školu, nižšiu strednú aj vyššiu strednú školu, to už ale Lando patril medzi profesionálnych jazdcov motokár a kontakt s Norou okresal.
Nikdy ho ale neprerušil a stále tu boli jeden pre druhého.

"Aj tak nerozumiem, prečo nepožiadaš o pomoc rodičov. Majú viac peňazí než ja." vyrušila ju správa od Landa, práve ukončila dennú uzávierku, kaviareň bola zavretá.
"Nemôžem ich pýtať peniaze, pretože sa so mnou nerozprávajú." odpísala rýchlo, mala ešte dosť roboty a chcela byť už doma.

Lando jej neodpisoval, poumývala podlahu, vyniesla odpadky a pripravila si všetko na ráno.
Keď bola so svojou prácou spokojná, zhasla všetky svetlá a v malej šatni sa prezliekla.
Opúšťala kaviareň potme a tak rýchlym krokom vyšla z bočnej uličky na hlavnú a pobrala sa na metro, aby bola doma rýchlejšie.

"Prečo sa s tebou nerozprávajú?" z tmy pred bytovým komplexom kde bývala, sa ozval Landov hlas.
"Si normálny?! Mohla som ti ublížiť." z vrecka kabáta vytiahla ruku, v ktorej držala vyskakovaci nožík.
"Odpovedz mi na otázku." pridal sa k nej a spoločne vošli do chladnej chodby, Nora si zo schránky vybrala poštu, zatiaľ čo Lando privolal výťah.
"Je to už pár mesiacov. Pohádali sme sa kvôli tomu domu-" pokrútila hlavou. "Stále je môj a stále v ňom býva on."
"TO NEMYSLÍŠ VÁŽNE?!" Landova tvár sa zvraštila hnevom. "To si zo mňa robíš srandu?! Tak ty vlastníš dom v drahej štvrti Londýna, kde si gule váľa ten hajzel a ty sama bývaš tu?!"
"Nie je to tu také zlé."
"Ja netvrdím, že je to zlé. Veď som ti ten byt našiel-" pretočil očami a na deviatom poschodí spolu vystúpili. "Skôr mi ide o to, že by si ten dom mohla predať a odkúpiť si tento byt."
"A čo urobím s ním?" Nora odomkla a spoločne vošli dnu.
"Tak to už nechaj na mňa." Lando žmurkol na priateľku. "Mám pár kamošov, ktorí ho z toho domu poľahky vypracú."
"Lando, zajtra odlietaš preč-" otočila sa na neho.
"Na posledné dva závody. Potom máme štyri mesiace pauzu, Nora. Pomôžeme ti."
"To by si pre mňa urobil?"
"Zlatko, pre teba urobím čokoľvek." vtiahol si ju do objatia. "Musím ísť, ráno odlietam."
"Keď dorazíš do Brazílie, ozvi sa mi. V nedeľu budem sledovať závod s tortou a džúsom." poriadne ho stisla v náruči.
"Dávaj na seba pozor, jasné? Ak by sa niečo dialo, daj mi vedieť a pošlem za tebou Flo. Alebo otca."
"Flo je nebezpečnejšia než tvoj otec?"
"Ty ju vôbec nepoznáš?" smial sa. "Ešte aj otec má z nej strach. Je to malý diabol." vtisol priateľke bozk na líce. "Maj sa, DeAngelová. O dva týždne som tu ako veľká voda a nezbavíš sa ma."
"Beriem ťa za slovo, Norris. Dávaj si pozor."

Nedeľa prišla rýchlo.
V nedeľu Nora nepracovala, pokojne si tak upratala byt, dala prať veci a podvečer si sadla k televízii a zapla športový kanál, kde práve začínal závod formule jedna.

Celý víkend bola s Landom v kontakte. Bolo mu príšerne zle, bol slabý, nedokázal v sebe udržať ani vodu a vyživovali ho len infúziami.
Aj napriek jeho stavu teraz hľadala medzi monopostami to jeho papajovo-oranžové s číslom štyri na kapote a celý závod tŕpla, aby sa mu nič nestalo.
Keď jeho auto ostalo stáť na boku trate s vypovedaným motorom, smutne hľadela na priateľa na obraze, kameraman zachytil jeho moment útrap, keď smutne sedel bokom.

"Aj tak si lepší než všetci ostatní, baby boy." napísala mu správu a televíziu vypla, zvyšok závodu ju veľmi nezaujímal, pozerala to len kvôli nemu.

Nečakala od Landa odpoveď skôr než na druhý deň. Teraz ešte prebieha závod, bude mať kopu roboty s tímom a jej správu si prečíta možno až v noci na hoteli.

A k narodeninám mu spievala do hlasovej správy asi dve sekundy po polnoci.

V pondelok, pár minút pred záverečnou, si Nora pripravovala vodu na umývanie podlahy. Chcela rýchlo upratať aby mohla byť už konečne doma.

Keďže v noci nemohla spať a mala ďalší panický záchvat, dala si tabletku, z ktorej jej ale celý deň bolo zle, bolela ju hlava a mala pocit, že ak by niečo zjedla, tak to v nej dlho nevydrží.

Preto keď počula zvonček pri pulte, chcelo sa jej plakať. Najradšej by toho zákazníka poslala do čerta.

"Dobrý večer. Čo vám ponúknem?" vyšla zozadu, keď dvihla pohľad na zákazníka, zarazila sa. "Zabijem ťa!"
"No to určite." uškŕňal sa jej do tváre Lando. "Chýbal by som ti."

Nora prešla k nemu a poriadne ho objala. Nečakala, že ho uvidí skôr než po poslednom závode, preto ju tešilo, že ju prišiel pozrieť, aj keď len na chvíľku.

"Čo ty tu?"
"Vzal som si dva dni na oddych. Stále nie som úplne v poriadku a tak som dnes poobede priletel domov."
"A namiesto oddychu si prišiel za mnou?" dojala sa Nora.
"Jasné! A dokonca u teba ostanem spať." dvihol k nej cestovnú tašku. "Mal som narodeniny a aj keď mi je stále dosť zle a nemôžem veľa jesť, chcem ich osláviť tak ako vždy. S tebou."