Anjelská Trojka || Daniel Ricciardo || ✓

• 10. •

Ráno sa Nora zobudila na dupot na schodoch. Podľa hlasov na chodbe usúdila, že Lando a Flo sa naháňajú, niečo po sebe kričali.
Chcela sa otočiť na bok, chrbtom k oknu, cez ktoré presvitalo slnko, ale narazila na problém.

Daniel ležal skĺznutý pri nej, ruku mal prehodenú cez jej boky a nahlas odfukoval. Nespal, to bolo očividné. Nora sa pousmiala, opatrne k nemu natiahla ruku a prehrabla mu vlasy.

"Aj teba zobudili tí blázni?" zachrapčal, jeho ranný hlas Nore spôsobil zimomriavky.
"Ako si sa ocitol tu dole?" naďalej mu prečesávala vlasy, Danielovi sa to až priveľmi páčilo.
"Netuším." pohol hlavou a pobozkal Noru na odhalený bok. "Ale nenamietam. Spalo sa mi dobre." nadvihol sa na lakeť.
"Mne tiež." priznala Nora s červenými lícami. "Poď tu." kývla rukou a Daniel sa posunul na posteli vyššie.

Nora zmenila polohu do polo sedu, podložila si chrbát a Daniel jej opatrne ľahol na brucho. Objímal ju okolo pása, počúval jej pokojné dýchanie a užíval si ten pocit, ktorý pri nej cítil.

"Škoda, že budeme musieť čoskoro odtiaľ vyliezť." povzdychla si Nora.
"Nemysli na to." pousmial sa Daniel. "Mysli na prítomný okamih. Na ten pocit, ktorý nás obkolesil."
"Páči sa mi to." priznala. "Možno až priveľmi."

A možno by v konverzácii pokračovali, ak by sa zrazu dvere na spálni nerozrazili a dnu by nevbehol Lando s Flo v pätách.

"DOBRÉ RÁNKO!!" skríkli obaja naraz.

Daniel cez neho a Noru okamžite pretiahol perinu, schovávajúc ich pred zrakmi priateľov.

"No ale toto." posteľ sa zatriasla po tom, čo na ňu obaja súrodenci skočili. "Čo to tu máme?"
"Vy človeku nedovolíte ani len vyspať sa." uškŕňala sa Nora, keď s Danielom vykukli spod periny.
"Vyspať sa. To určite." smiala sa Flo. "Vyrušili sme vás pri niečom?"
"Rozprávali sme sa, že vás utopíme v jazierku na záhrade, pretože ste nás zobudili." Daniel sa pretočil na svoju polovicu postele, zanechávajúc na Nore náhly chlad.
"Idem do sprchy." vstala z postele, vzala si veci na prezlečenie a vyšla z izby.
"Tak-?" Lando pozrel na priateľa. "Ako si ju potom našiel? Kde bola? Čo sa medzi vami stalo?"

Daniel im v skratke rozpovedal nočné dobrodružstvo s Norou. Ani Flo a ani Lando ho neprerušili, keď skončil, obaja sa široko usmievali.

"Dovolila ti to, čo za posledný rok nedovolila nikomu inému." Lando takmer skákal od radosti. "Robíš s ňou neskutočné progresy- A doma sme boli asi o tretej." Lando okamžite zmenil tému, pretože do izby sa vrátila Nora.

Z Bristolu vyrážali po obede. Nora sa rozlúčila s Adamom aj Ciscou, Flo ju v náruči zdržala najdlhšie.

"Som tak rada, že si dávaš šancu na šťastie. Nebudeš ľutovať." šepkala jej.
"Nekrič hop-" Nora vtisla priateľke bozk na líce.

V pondelok Nora dobehla do práce neskoro. Nervózne si uväzovala zásteru okolo pása, zatiaľ čo sa spúšťal kávovar.
Dnešnú pondelkovú smenu mala mať sama, našťastie ju nečakali pred kaviarňou ľudia a tak mala pár minút na vydýchanie.

Až kým dnu nevošla jej šéfka, majiteľka kaviarne.

"Slečna Connie." Nora sa na ňu usmiala, mala ju rada. "Urobím vám espresso?" namiesto odpovede Connie zvesila ceduľu z dvier a zamkla.
"Končíme, Nora." smutne podišla ku pultu. "V piatok mi bolo oznámené, že budova sa predala a nový majiteľ si neželá prevádzky v podnájme. A ja nemám peniaze, aby som to tu kúpila."
"A- Ale- NIE!!" Nora sa rozplakala. "Connie, to nemôžete-"
"Banka mi pôžičku na kaviareň nedá, zlatko. Už som sa rozhodla. Odchádzam s Arthurom do Francúzska. Do Nice."

Connie sa zdržala ešte chvíľu, nechala Noru vziať si všetky svoje veci, vylepila na dvere oznam o ukončení prevádzky a Nore vzala kľúče.

"Čo tu robíš?" Daniel vyšiel z obývačky, kde práve ukončil pracovný video hovor.

Nora na neho smutne dvihla pohľad, pokrútila hlavou a rozplakala sa. Nemala síl vysvetľovať, čo sa stalo. Bola zronená. Svoju prácu milovala, bavilo ju to a umožnilo jej to platiť účty.
Nemala nasporené peniaze, aby si mohla dovoliť prísť o prácu.

Keď Daniel videl v akom stave Nora je, bez slova ju vzal do náruče a nechal ju, aby mu slzami zmáčala tričko. Plakala úpenlivo, bolestivo, zasiahlo to aj jeho, aj keď nevedel čo sa deje.

"Ublížil ti niekto?" snažil sa hádať.
"Nie." odvetila do jeho hrude.
"Niečo v práci?"
"Uhm."
"Prišla si neskoro a vyhodili ťa." Nora len pokrútila hlavou.
"Connie zatvára kaviareň. Od dnes." na okamih zastavila plač, len aby druhá vlna sĺz prišla hneď čo to dopovedala.
"Oh, dievčatko moje." Daniel sklonil hlavu a pobozkal ju do vlasov. "To nič. Poď si sadnúť, urobím ti čaj, upokojíš sa."

Odviedol ju do obývačky, usadil na gauč a na tú dobu, kým bude v kuchyni, jej podal na objímanie vankúš.

Nore v hlave vírili myšlienky.
Tak veľmi ju bolela strata práce. Nevedela si predstaviť robiť niečo iné a myšlienka, že si bude musieť zvykať na nový kolektív ľudí, ktorí sa jej budú na všetko pýtať, ju desila.

"Tu máš. Bylinky a trochu levandule na upokojenie, ako to máš rada. A mlieko."
"Med?"
"Aj med." robiť jej čaj sa Daniel naučil ako prvé, keď sa nasťahoval. "Dokážeš mi povedať, čo presne sa stalo? Prečo zatvára kaviareň?"

Nora si odpila z čaju, zhlboka sa nadýchla a utrela si slzy podávanou vreckovkou.
Keď si bola istá, že sa už nerozplače, roztraseným hlasom Danielovi vyrozprávala udalosti z kaviarne.

"A nechcela si peniaze požičať?" mračil sa Daniel.
"Navrhla som jej to. Napadlo mi aj, že keď nechce pôžičku z banky, tak možno Lando alebo ty by ste to urobili. Dohodli by ste sa s ňou-" pozrela na priateľa. "Ale odchádza z Londýna a nechce tu nič po sebe nechávať."

Nora si uvedomovala, že to príliš prežíva, ale jej práca bol jediný záchytný bod istoty v jej živote, ktorý teraz stratila.

"Poď sem. Pod ku mne." Daniel sa k nej otočil, presadol si a Nora sa mu usadila do lona, kde ju nechal schúliť sa mu do objatia. "To bude dobré, uvidíš. Koniec-koncov, otvorí ti to možnosti k niečomu lepšiemu, pravdepodobne."
"Čo môže byť lepšie než tráviť celý deň pri káve?"
"Tráviť celý deň so mnou." zasmial sa Daniel, chcel jej zlepšiť náladu.
"Hmm-" Nora nadvihla hlavu aby na neho videla.
"V prvom rade zájdeme spolu s Landom do toho tvojho domu. Pridá sa k nám zopár priateľov, aj pár ľudí od polície, takže by problém nemal byť."
"Čo ak bude agresívny? Je veľký. Väčší než ty."
"Bude nás viac. Vypraceme ho odtiaľ. Máš doklad o tom, že dom je tvoj?" Nora prikývla. "Tak to pôjde ľavou zadnou." vtisol jej bozk na spánok.

Ostali v objatí sedieť na gauči. Obaja ponorení do svojich myšlienok.

"Daniel?" šepla Nora po čase.
"Počúvam." pousmial sa, tón jej hlasu bol jemný, láskavý.
"Ďakujem ti. Nerozumiem, ako to robíš, ale cítim sa pri tebe bezpečne." odtiahla sa od neho a zaklonila hlavu, len aby sa sivé a hnedé oči stretli.
"To bude čaro južanskej osobnosti." žmurkol na ňu.

Nora k jeho tvári natiahla ruku, dlaň mu uložila na zarastené líce a keď sklonil trochu hlavu, spojila ich pery v krátky bozk.