Anjelská Trojka || Daniel Ricciardo || ✓

• 06. •

V piatok večer, keď Nora prišla domov, našla sedieť Daniela a Landa v obývačke. Obaja mali v ruke joystick, na obrazovke videla závod Formule a obaja sa pretekali spolu s ostatnými online hráčmi.

"Ak ste mi tam niečo zrušili, ste obaja mŕtvi." postavila sa pred nich.
"Nora!" skríkli naraz a nahli sa bokom aby cez ňu videli.

Odišla do izby prezliecť sa, opláchnuť a v kuchyni si uvarila bylinkový čaj.

"Pridáš sa?" Daniel sa k nej otočil. "Na jednu hru vystriedaš Landa. Budeš hrať so mnou." podával jej Landov joystick.
"Si si istý?" prižmúrila oči. "Ako sa bude cítiť profesionálny jazdec formule, keď ho porazí amatér ako ja?" Daniel sa začal smiať, Nora prešla pohľadom na Landa, ktorý dobre vedel o čom Nora hovorí. "Fajn." prikývla napokon. "Ale ja som ťa varovala."

Vzala si svoje slúchadlá, zapojila sa do hry, ktorú Lando medzitým nastavil a keď sa rozsvietila zelená, pustili sa do pretekov.

Daniel hral za seba, Nora si vybrala Charlesa Leclerca a hrala za neho. Už po desiatich okruhoch viedla pred simulovaným Landom s trojsekundovým náskokom, Daniel sa držal vzadu.

"Ako-?!" mračil sa jazdec, keď ho Nora obehla po tom, čo bola prezuť pneumatiky a poľahky si vybojovala svoje pôvodné prvé miesto.
"Som proste dobrá." smiala sa.
"Ale si-" Daniel na okamih uhol pohľadom z obrazovky a to sa mu vypomstilo.

V plnej rýchlosti vyletel z trate do ochranného oplotenia a rozbil svoje vozidlo.
Nora sa mu nechcela nahlas smiať, sústredila sa na hru a napokon skončila prvá.

"Ak by som nevyletel-"
"Tak by si ma nepredbehol. Ani Lando to nikdy nedokázal." Nora si zložila slúchadlá. "Vy ste profesionáli, ja to hrám pre zábavu. Mne o nič nejde len sa zabaviť a zahrať sa. V mojej hre som trojnásobnou šampiónkou, ani len Verstappen na mňa nemá." odložila joystick. "Idem spať. Ráno kedy odchádzame?" pozrela na Landa.
"Flo nás bude čakať o jedenástej. Takže skoro."
"Zase sa nevyspím?" povzdychla si.
"Ak zaspíš hneď, máš približne desať hodín spánku."
"Ako keby som niekedy zaspala pred polnocou-" odišla z obývačky hundrajúc si popod nos. "Dobrú noc!" zakričala im, kým zavrela dvere na izbe.

Daniel sa chcel s Landom porozprávať, preto chvíľu počkal, aby mal istotu, že ho Nora nebude počuť.
Medzitým ďalej hrali hru, podstatne tichšie, než predtým.

"Ale no tak! Kamoško! Čo sa deje?! Je jasné, že ťa porazím, ale s takým náskokom?!" Lando hru zastavil. "Čo ti je?" videl, že je jeho priateľ nesvoj.
"Čo sa jej stalo?" opýtal sa šepky. "Čo sa stalo Nore, že je taká- Neprístupná?"
"Neprístupná?"
"Snažím sa s ňou zblížiť. Byť jej priateľom. Ale vždy keď sa pokúsim o niečo viac - nemyslím fyzicky - tak ma odstrčí za hranicu a uzavrie sa. Uvedomujem si, že ty si jej číslo jedna, tá žena ťa bezpodmienečne miluje-"
"Rovnako ako ja ju. Ale je to čisto súrodenecká láska, Danny. Platonická."
"Chceš mi povedať, že vy dvaja ste nikdy- Nič ste spolu nikdy nemali?" Lando pokrútil hlavou.
"Poznáme sa dvadsať rokov. Vyrastali sme spolu. Obaja sme v istom období života niečo k tomu druhému cítili, ale nikdy sme to nepreniesli ďalej. Zničilo by nám to priateľstvo."
"Vedeli ste o tom?"
"Jasné. Rozprávame si všetko. Aj toto sme si povedali. Ale ako vravím, naše priateľstvo je nám prednejšie než vzťah. Ten by skončil. Skôr či neskôr by sme sa rozišli a potom by to bolo divné. A nechcem o ňu prísť." Lando krútil hlavou. "Preto ti na tvoju otázku neodpoviem. Ona sama musí cítiť, či sa ti môže zdôveriť. Tlačiť ju do toho nemôžeš."
"Podarí sa mi to?"
"Raz určite. Ty si trpezlivý, zvládneš to. Len tu buď pre ňu keď ja nemôžem. Alebo aj keď môžem. Ukáž jej, že ti na nej záleží." Lando podporoval svojho priateľa. "Je jednoduché milovať dokonalý obal. Ale budeš ten obal milovať, aj keď je jeho obsah zničený a rozbitý?"

S týmito slovami nechal Lando Daniela sedieť v obývačke, on sa pobral do Norinej izby, kde už mal pripravenú svoju polovicu postele.

Keď prespával u nej, nikdy nespal v hosťovskej. Tá teraz patrí Danielovi a Nora bola aj tak pokojnejšia, keď Lando spal pri nej. Rovnako ako teraz.
Prezliekol sa do svojho pyžama a zavŕtal sa pod perinu ku priateľke.

"O čom ste sa rozprávali!" opýtala sa Nora šepky, keď Lando ležal.
"O tebe." priznal jej.
"Vravela som mu, že sa na mňa nemá pýtať." zamračila sa a otočila sa mu tvárou.

Lando si v slabom šere mesiaca všimol jej opuchnuté oči. Bez slova si ju privinul k sebe a objal ju.

"Zase si plakala."
"Niekedy sa to inak nedá."
"Nechceš lieky?"
"Nie. Nie." krútila hlavou. "Zajtra by mi bolo zle. A ja sa teším na Flo." zívla si.
"Tak sa pokús zaspať. Som pri tebe."

Lando počkal, kým Nora zaspí. Po tých rokoch presne vedel čo ju upokojuje a tak nemal problém uspať ju do pár minút.

"Kam idete zajtra?" písal mu Daniel.
"Ku mojej sestre na ranč. A potom k rodičom. Pridáš sa?"
"Môžem? Nebude to Nore vadiť?"
"Myslím, že s tým bude OK." Lando sa pousmial.

Daniel sa Nore páčil.
Nora sa páčila Danielovi.
A Lando bol medzi nimi ako taký dohadzovač, pretože bez neho by ani jeden z nich neurobil prvý krok.
No zatiaľ čo Daniel nebude mať problém Noru pozvať von, ona bude mať pochybnosti. Úzkosti. Strach.
A pokiaľ chce mať Daniel u Nora šancu, musí jej s tým teraz pomôcť.

Ráno sa obaja zobudili na budík. Ťažko sa im vstávalo, Nora sa hneď natiahla po pohár vody, ktorý takmer celý vypila a zvyšok vyliala na Landa, ktorý sa otočil na druhú stranu, rozhodnutý pokračovať v spánku.

"NORA!!" skríkol, vyskočil z postele a utekal za kamarátkou, ktorá medzitým vybehla z izby. "Tak fajne sa mi driemalo." smial sa.

Nora chcela prebehnúť chodbou do obývačky aby unikla Landovi, keď z kúpeľne vyšiel Daniel a ona vrazila rovno do jeho odhalenej hrude.

"Hej!" zachytil ju predtým než spadla na zem. "Čo sa to tu deje?" stále ju držal v náruči.
"Výborne! Drž ju! Oliala ma vodou, ešte som spal." Lando k nim pribehol, Daniel sa ale postavil pred Noru v obrannej póze.
"Čo jej chceš urobiť?" nadvihol jedno obočie, Lando krok cúvol.
"Tá voda bola naozaj studená." sťažoval sa ako malé dieťa.
"To neznamená, že ju budeš naháňať. Mohla zakopnúť a spadnúť. Ublížila by si."

Medzi Danielom a Landom prebiehala konverzácia, ktorej Nora nerozumela.
Pre ňu existoval len fakt, že osuškou opásaný Daniel ju bráni pred kamarátovou pomstou a vonia nesmierne delikátne.
Dotiahla mu akurát nad lopatky, Nora sa čelom oprela o jeho chrbát a hlasno si povzdychla.

"Prijímam môj trest." vyšla spoza Daniela.
"Nori-"
"Ďakujem, Danny." usmiala sa na neho. "Zaslúžim si to. Nemala som ho oliať." pozrela na priateľa. "Tak čo to bude, Norris?"

Lando si ju premeral pohľadom, Daniel spoza Nory len pokrútil hlavou.

"Tentokrát to nechám tak, DeAngelová. Ale nabudúce taký zhovievavý nebudem." cmukol jej smerom. "O hodinu odchádzame. Buďte nachystaní." vrátil sa do izby.
"Ideš aj ty?" Nora sa otočila na Daniela.
"Lando ma pozval. Už si bola v posteli." prikývol. "Ale ak by som ti tam prekážal-"
"Prečo by si mal." Nora sa usmiala. "Budem rada, keď tam budeš."