Nora DeAngelová si prešla doslovným znovuzrodením.
Po tom, čo prišla o bábätko a následne pristihla svojho snúbenca v posteli s inou ženou, bola rozhodnutá vzdať sa. Ukončiť svoje trápenie a odísť z tohto sveta. Jej najlepší priateľ jej však nedovol...
Bol pondelok večer. Nora zbadala na displeji meno volajúceho, rýchlo sa k mobilu natiahla, prevrhla hrnček s čajom a oliala celý stôl aj obrus.
"Do prdele! Do frasa!" nadávala, neuvedomujúc si, že medzitým hovor prijala. "Haló?!" začula z reproduktora. "Áno? Haló?" priložila si mobil ku uchu. "Ospravedlňujem sa, vylial sa mi čaj a tečie to všade-" zúfala, z druhej strany sa ozval tichý smiech. "Takže to máte s Landom spoločné- Nešikovnosť." "Trochu drzé od človeka, ktorého osobne ani len nepoznám, Daniel." "K tomu by som sa dostal." Nora vzdala upratovanie rozliateho nápoja. "Som v Londýne. Môžem sa prísť pozrieť na ten byt?" "Je pol desiatej večer." "Ďakujem za informáciu, hodinky mám aj ja. Tak môžem?" nedal sa odbiť. "V poriadku." povzdychla si Nora. "Pošlem ti adresu." "Vidíme sa." hovor zrušil.
Nora mu v správe napísala adresu a čo ju potešilo, bol len pár minút od nej, tak sľúbil, že príde hneď. Keď mobil položila na stôl, podujala sa upratať bordel, ktorý sa jej podarilo urobiť. Len čo bola spokojná a mala uvarený nový čaj, zvonil zvonček od vstupných dverí.
Po pár sekundách z výťahu vystupoval vysoký mladý muž, v čiernych rifliach, v mikine a v kabáte. Kučeravé tmavohnedé vlasy mal strapaté, na zarastenej tvári sa mu usadil široký úsmev a oči mu veselo žiarili. Pri pohľade na neho Nora ucítila šteklenie v žalúdku, pocit, ktorý sa u nej neobjavil už tak strašne dlho. Odrazu mala spotené dlane a odprisahala by, že jej na okamih srdce vynechalo úder.
Za ním kráčal Lando. Úškrn mal cez celú tvár a oči ako dve pomlčky, krčil sa za Danielom a tváril sa ako neviniatko.
"Nora?" usmial sa na ňu Daniel a ona sa len zhlboka nadýchla.
Správaj sa normálne!!! - kričala na seba v duchu, natiahla k nemu ruku a s úsmevom na perách si s ním potriasla pravačkou.
"Ty musíš byť Daniel." "Nemusím. Ale som, áno. Rád ťa spoznávam aj osobne." austrálsky prízvuk jej trhal uši, hlas mal ale príjemný a Nora vedela, že si na neho rýchlo zvykne. "Poď dnu." uhla z dverí, Daniel vošiel do chodby a keď sa za ním chcel dnu prešmyknúť aj Lando, Nora mu zatarasila cestu rukou. "Zabijem ťa. Si mŕtvy, Norris." "Mám pre teba darček." pípol potichu a usmial sa tak nevinne, že Noru hnev okamžite prešiel. "Ty máš to šťastie, baby boy, že ťa milujem." objala ho a Lando si ju privinul k sebe. "Chýbala si mi." "Ty mne viac." bolo jej jedno, že ich Daniel sleduje, to objatie potrebovala ako nikdy.
Lando sa správal ako doma, trávil u Nory podstatnú časť svojho voľného času, Daniel sedel slušne v obývačke a rozhliadal sa okolo seba.
Byt sa mu páčil. Bol malý, útulný a poskytoval mu pocit bezpečia a domova, aj keď bol tisíce kilometrov od rodného Perthu.
"Ak by si teda súhlasil s nájomnou zmluvou, vybavím všetky papiere a môžeš to prísť podpísať niekedy v týždni. Dala by som ti vedieť." "Nemám nad čím premýšľať." tmavý pohľad zapichol do Nory a usmial sa. "Je to úplne perfektné."
Nora sa slabo začervenala, jediný Lando si všimol jej mierne rozpaky.
"Čo by si povedala, ak by sme ťa zajtra vzali na obed, zlato? Dohodnete si sťahovanie, lepšie sa spoznáte." navrhol priateľke. "To znie celkom fajn. Zväčša idem na obed okolo jednej. Môžete prísť v takom čase?" ako na povel obaja vzali svoje mobily do rúk a otvorili kalendár. "Ja mám ešte nejaké tímové povinnosti, mal by som o pol jednej končiť." Lando dvihol k Nore pohľad. "Mám jedno stretnutie, ale to je o desiatej, maximálne do dvanástej. Tak sa môžeme stretnúť u teba v práci." "Nevieš kde-" "Ja mu dám adresu." skočil jej do reči Lando. "Dohodnuté." Daniel sa široko usmial. "Asi by sme mali ísť." "Nechcem vás vyhadzovať, ale asi áno. Ráno musím vstávať."
Nora ich vyprevadila ku dverám, kde sa rozlúčila s Danielom aj s Landom. Ten ju opäť poriadne objal a vtisol jej bozk na líce.
"Si v poriadku?" opýtal sa jej šepky. "Je mi lepšie keď viem, že si tu." prikývla. "Ak by sa niečo dialo-" "Viem. Viem." pousmiala sa na priateľa. "Neboj sa o mňa." "Až keď sa ty prestaneš báť o mňa." "Ja nejazdím v smrtiacej mašine, baby boy." pokrútila hlavou. "Ale utekajte už, fakt potrebujem spať."
Ale spánok neprichádzal. Nora sa prevaľovala v posteli, hľadala si dobrú polohu na spanie, nič jej nevyhovovalo.
"Spíš?" pípol jej telefón, všimla si, že je štvrť na dve. "Nemôžem zaspať." odpísala hneď. "Ani ja. Hotelová posteľ nie je najpohodlnejšia." "Kedy by si sa chcel nasťahovať?" opýtala sa Daniela. "Kedy môžem?" "Pokojne aj zajtra. Izba je voľná, zmluvy dotiahnem rýchlo. A ty nemusíš utrácať peniaze za hotel." "To je od teba milé, Nora. Cením si to." Nora sa usmiala, celkom sa tešila na nového spolubývajúceho. "Dohodneme sa na obede, čo ty na to?" "Súhlasím. Teraz idem skúsiť zaspať. Dobrú noc, Daniel." "Dobrú noc, Nora."
Nora sa cez deň veľmi snažila aby vyzerala aspoň trochu oddýchnuto, ale nedarilo sa jej. Bol to deň, kedy mala slzy na krajíčku, bolo jej zle a ruky sa jej triasli. Vypila dve silné kávy, dala si aj koláč z ponuky, ale nepomáhalo jej to.
"Nestíham obed." napísal jej Lando pred pol jednou. "Tušila som to, inak by si tu už bol." odpísala sklamane, odpovede sa nedočkala.
Po pol jednej ju ale prekvapil Daniel. Vošiel do kaviarne, Nora pripravovala akurát dve kávy a keď ho zbadala, skoro jej vypadla šálka z ruky.
"Daniel." pousmiala sa, v jej stave si však nebola istá, ako to pôsobilo. "Ahoj. Prišiel som ťa vziať sa ten obed." oprel sa o pult, hneď vedľa zákazníka, ktorý na neho nemo hľadel. "Ehm- Myslela som si, keď mi Lando písal-" "On je sprostý! Zmýlil si čas, to stretnutie má do pol druhej, nie pol jednej. Ale spomenul, aby sme šli sami dvaja, aj tak sa musíme dohodnúť my." celý čas z nej neodtrhol pohľad, úsmev neopúšťal jeho pery. "Ja- Fajn. Dobre. Poviem Simone, že si beriem prestávku." pripravenú kávu v šálkach podala zákazníkovi a zmizla za plentou, kde jej kolegyňa dojedala obed.
O desať minút neskôr spolu sedeli v malom bufete neďaleko kaviarne. Daniel najskôr okomentoval, že si tam nemá čo vybrať na jedenie, Nora ho presvedčila na sendvič s morčacím mäsom, šalátom a hranolkami bokom.
"Veď máš pár mesiacov pauzu od jazdenia, trochu porušiť diétu môžeš." "Vidím, že toto ti ide. Lákať jazdcov na zlé chodníčky." Daniel hľadel na sendvič s nedôverou. "Nie si prvý, ktorého som takto zviedla, Daniel." keď si uvedomila dvojzmysel vo vete, začervenala sa. "Ten sendvič ti neublíži. Zaručujem sa zaň."
Prvé dve sústa Daniel otáľal, keď sa ale dostal ku šťavnatej časti s brusnicovou omáčkou, nenamietal viac ani slovo.
~ ~ ~
nora.deangelo pridala príspevok do svojho príbehu
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
📝 Rýchly obed v turckensendwich. Oni už poznajú moju tradičnú objednávku.🥪🍟
💬 landonorris A JA SOM TO ZMEŠKAL?!💔
💬 phinneas_deangelo Zas priberieš... Kto ťa bude potom chcieť?!
~ ~ ~
"To sťahovanie-" Nora sledovala Daniela s úsmevom, v jeho prítomnosti sa jej zlá nálada pomaly vytrácala. "Áno. Sťahovanie." Daniel si obtrel ústa servítkou, stále mu ale omáčka ostala na líci. "Máš ešte špinavé. Tuto. " Nora ukázala miesto na svojej tvári, aj keď mala chuť sa natiahnuť ponad stôl a utrieť mu to sama.
