Save me

5.

"Tu to podpíš." Povedal a usmial sa na mňa.
"Som rád, že budem mať takúto krásnu asistentku a prekladateľku. A najmä, že sa odtiaľto konečne budeš môcť odsťahovať. Vyzerá to tu príšerne." Ohrnul nosom a ja som sa len pousmiala.
"Keby si na tom tak zle, ako ja, bol by si vďačný, že máš kde sklopiť hlavu." Zasmial sa.
"Radšej by som spal na ulici ako v tejto diere." Podpísala som zmluvu a Bryce mi na stôl položil všetky potrebné podklady. Bola to obrovská kopa dokumentov, ktoré som si mala prejsť a naučiť sa ich. Učím sa rada a tak som v tom nevidela veľký problém, k tomu sa mi Bryce ponúkol, že mi rád pomôže.
"Je tu ešte jedna dôležitá vec." Narovnal si sako keď vstával zo starého gauča.
"Možno sa ti nebude až tak páčiť, no..." poškrabal sa po temene.
"Budeš sa musieť zmieriť s ochrankou." To by ma nenapadlo ani v najhoršej nočnej more, stačila mi jeho ochranka, ktorá bývala otravná keď som strážila Winter.
"Je to nevyhnutné?" Spýtala som sa znepokojene a on ma zľahka pohladil po líci.
"Stella... bude ťa poznať každý. Nie s každým som priateľ, nie každý ma má rád. Bál by som sa a nedopustím, aby sa ti niečo kvôli mne stalo. Našiel som toho najlepšieho. Bude iba jeden, vedel som, že sa ti nebude tento nápad páčiť, preto som hľadal tak, aby sme si vystačili len s jedným... už si sa s ním dokonca aj mala možnosť stretnúť." Žmurkol a šibalsky sa usmial. Stretla som len pár jeho ochrankárov, prehrávala som si v mysli, koho mi asi vybral. Nakoniec, nemôže to byť predsa až také zlé. Mykla som teda plecami a súhlasila som.
"Kedy príde? Kde bude? Ako to bude celé prebiehať?" Začala som sa vypytovať ale on ma zastavil.
"Budeš sa musieť presťahovať z tejto diery. Vybavil som ti izbu v 5* hoteli, tak či tak, dlho sa tam nezdržíš, o mesiac odchádzame na dôležitú akciu, všetko nájdeš v dokumentoch." Poklepkal prstami po papieroch na stole. Bývať v 5* hoteli mi teda vôbec neprekážalo, no dúfala som, že budem stále blízko Brycea a Winter.
"Ráno ťa bude šofér čakať pred touto spráchnivenou... ohavnou bytovkou či čo to vlastne je. O ôsmej. Zober si všetky veci, ostatné zariadim ja." Usmial sa a pomaly prešiel k dverám, šla som ho teda vyprevadiť.
"Teším sa na našu spoloprácu, pani Flemingová." Žmurkol a zapol si gombík na saku.
"Ja tiež, pán Oakhill." Usmiala som sa, no keď otvoril dvere, rýchlo som ho chytila za lakeť. "Ďakujem Bryce." Povedala som potichu. Otočil sa a pozrel sa mi do očí.
"Pre teba čokoľvek, Stella." Zvrtol sa na päte, ako by nechcel dopustiť, aby sa stalo niečo iné a odišiel odo mňa. S povzdychom som zavrela dvere a poriadne zamkla, hoci som vedela, že keby sa niekto pokúsi vlámať sa sem, bola by to preňho hračka, keďže dvere boli staré a spráchnivené. Oprela som sa o ne a usmiala sa. Zajtra odtiaľto vypadnem a začnem žiť nový život... taký po akom som odjakživa túžila.