Save me

10.

Sedeli sme meravo vedľa seba a obaja sme cítili to napätie. Predstavenie trvalo skoro dve hodiny, ale bola som za to vďačná, keďže som mala neustále plnú hlavu Bryceových ostrých slov. Po predstavení však nastal čas, aby som sa spamätala a dokázala mu, že si túto prácu naozaj zaslúžim.
Premiestnili sme sa do druhej miestnosti, ktorá už bola plná ľudí. Niektorých som poznala z televízie, iných z dokumentov, ktoré mi Bryce dal. Cítila som sa však nesvoja a hľadala som Kaydena, ktorý mi povedal, že tu už bude. Neviem prečo som potrebovala cítiť, že na mňa dáva pozor.
"Minister Oakhill...", podišiel k Bryceovi starší muž a podali si ruky.
"Dobrý večer." Odpovedal Bryce, vedel o koho išlo a tak som sa nemusela priblížiť bližšie k nemu, aby som mu už piatykrát pripomenula meno človeka, ktorý ho prišiel pozdraviť. Zatiaľ mi to celkom šlo, Bryce vyzeral byť spokojný.
"Slečna...", natiahol ku mne ruku.
"Pán minister Hunter, rada vás spoznávam.", zaštebotala som, no minister Hunter bol naživo ešte nesympatickejší, ako v telke.
"Moja nová asistentka a prekladateľka, slečna Flemingová.", predstavil ma v krátkosti Bryce a začali rozoberať veci, do ktorých som sa ja nevyznala. Potrebovala som ísť na toaletu a tak som sa ospravedlnila a odišla som. Kútikom oka som si všimla, že sa za mnou vybral nejaký muž. Zrýchlila som, nemala som chuť sa s niekým rozprávať. No urobil pár krokov a zastal predo mnou.
"Slečna Flemingová." Usmial sa na mňa. Mohol mať 25 rokov, bol odo mňa vyšší o 3 hlavy, a vyzeral veľmi slizko. Za sebou som zacítila teplo.
"Nie tak rýchlo." Zavrčal za mnou Kayden. Stál až príliš blízko, srdce sa mi rozbúchalo tak rýchlo, že som myslela že odpadnem.
"Iba som chcel Stelle položiť pár otázok." Povedal rozčúlene chlapík.
"Pre vás je to slečna Flemingová a rozhovory dnes nerobí. Ideme." Povedal rozhodne, pochopila som, že to povedal mne, nechali sme tam toho novinára stáť s otvorenými ústami.
"Kde si bol?!" Spýtala som sa podráždene a prekrížila som si ruky na prsiach. Prisáham bohu, že tomu chlapovi šklblo kútikmi.
"Chýbal som vám? Mal som ešte povinnosti, nebojte sa, bolo o vás dobre postarané." Vzdychla som a pomasírovala som si spánky.
"Chcela som ísť na toaletu." Povedala som a zmizla za dverami dámskych záchodov. Boli prázdne a Kayden sem určite nikoho nepustí.
...
Afterparty sa rozbiehala, spoznala som pár ľudí z vyšších kruhov, niektorí boli milí, iní sa tvárili, že som vzduch (medzi tými bol aj Bryce, ktorý ma len občas niekomu predstavil a prikývol, keď som mu do ucha šepkala mená, pozície a informácie o ľuďoch, ktorí sa s ním prišli pozdraviť). Kayden stál celý čas pri mne, nejakým spôsobom ma to upokojovalo a bola som rada, že tam so mnou je. Väčšina ľudí už bola mierne podgurážená, všimla som si to aj na Bryceovi.
"Už ťa nebudem potrebovať dievčatko, no budem rád ak tu zostaneš a trošku sa zabavíš." Pošepkal mi do ucha keď sme zostali sami. Trošku ho zapotácalo a tak sa strniskom jemne dotkol môjho krku. Okamžite mi nabehli na tele zimomriavky a prikývla som.
"Bola si skvelá." Žmurkol na mňa a stratil sa v dave. Nechal ma tam stáť samu medzi neznámymi ľuďmi.
"Asi by sme mali ísť." Otočila som sa na Kaydena. Pokrútil hlavou a podišiel ku mne bližšie, aby sme sa cez hudbu neprekrikovali.
"Mali by ste ešte zostať. Ukázať, že ste silná nezávislá žena, získať si niektorých ľudí. Poznáte ich, viete kto je aký- nadviažte s nimi kontakty." Ostala som tam stáť a dívať sa na neho. Kayden Warren mi práve dal radu. Dobrú radu.
"Dobre ostanem, ale potykáme si. Toto vykanie mi lezie na nervy, sme spolu denno denne." Prevrátil očami a vystrel ku mňe ruku.
"Kayden."
"Stella." Stisla som mu ju. Mal ju ľadovú a moja malá ruka sa v tej jeho stratila. Rýchlo ju stiahol a narovnal sa. Usmiala som sa a prezerala som si ľudí okolo seba.
"Dáte si so mnou pohárik, pani Flemingová?" Bol to minister obrany. Usmiala som sa a vzala si pohár šampanského z jeho rúk.
"Ďakujem."
"Rád by som vás spoznal. Pôsobíte veľmi milo. Tá predtým sa nedala zniesť, konečne si Bryce najal niekoho na koho sa dá aj pozrieť." Žmurkol na mňa. Bol rovnako starý ako Bryce, šarmantný, vysoký a veľmi pekný.
"Som rada, dúfam že som urobila dobrý dojem na každého."
"O tom nepochybujem. Odkiaľ ste k nám prišli?" Zaskočil ma s touto otázkou. S Bryceom sme sa nebavili o tom, čo povieme keď sa ma niekto spýta, ako som sa dostala na toto miesto.
"Balíš mi asistentku?" Doľahol ku mne Bryceov hlas.
"Len sme viedli obyčajnú konverzáciu." Zasmial sa pán Atkins. "Už ale pôjdem, majte sa, pani Flemingová." Žmurkol na mňa a odišiel.
"Čo dočerta robíš?", strhol ma Bryce za lakeť, silnejšie ako by som očakávala, bol už dosť opitý. Sykla som a zazrela na jeho ruku na mojom lakti.
"Pán Oakhill, to nebude potrebné." Podotkol za mnou Kayden.
"Ja poviem, čo je potrebné, ja som si ťa najal. Predo mnou ju nemusíš ochraňovať."
"Pokiaľ jej ublížite, čo sa stane ak neuvoľníte zovretie, budem musieť zasiahnuť." Kayden bol napätý, zazeral raz na Bryce, raz na jeho ruku.
"Choď domov Stella." Povedal a odišiel. Nedala som najavo ako ma zranil. Takéhoto som ho nepoznala.
"Si v poriadku?", podišiel ku mne Kayden. Bol znepokojný. Len som prikývla a vybrala som sa k východu.
Zasraný Bryce.