Save me

12.

Budík mi zazvonil o 9, no mala som pocit, že ma prešiel kamión. Z izby som rovno prešla do kúpelne, aby som sa dala ako tak dokopy. Dnes som sa cítila len na pohodlné, mäkké tepláky a mikinu. Prešla som do kuchyne, v ktorej som našla Brycea za sporákom. Úplne som zabudla, že sem v noci prišiel. Odkašľala som si a on sa otočil. Robil praženicu, ako vždy, keď sa medzi nami stalo niečo zlé.
"Nemusíš sa namáhať, nemám chuť jesť." Prešla som okolo neho a zapla kávovar.
"Stell..." vyzeral strašne. Mal obrovské kruhy pod očami a bol zelený. Muselo mu byť poriadne zle. Chytil ma za ruku keď som ho znovu chcela obísť.
"Prepáč, správal som sa ako kretén." Bolo to jedno z jeho úprimných ospravedlnení.
"Ospravedlnenie sa príjma." Prešla som popri ňom a sadla si za stôl. Jemne sa usmial.
"To neznamená, že si mi neublížil. Znovu." Odpila som si z čerstvej kávy. "Kde je pán Warren?" Obzrela som sa po miestnosti.
"Dal som mu na dnes voľno." Položil predo mňa tanier s praženicou.
"Kto ma bude ochraňovať?"
"Ja. Urobil som nám program." Sadol si oproti mňa a ukázal na tanier. Na sebe mal už teplákovú súpravu. Vyzeral ako obyčajný muž, nie ako minister.
"Aký, pane? Dúfam, že si pamätáš, že som len asistentka alias prekladateľka."
"No tak, na pracovisku si musíme udržiavať odstup."
"Viem, ale správal si sa ako kretén."
"Dnes ti to chcem vynahradiť... ak máš chuť."
Vzdychla som si a mykla plecom.
"Nemala som na dnes žiadne plány." Usmial sa. Tak úprimne a krásne, že som sa musela aj ja.
"Včera si bola skvelá, ako profesionálka. Bol som na teba hrdý...Môžeš to už zjesť?"
Usmiala som sa. "Snažila som sa. Ďakujem za pochvalu, nebol si jediný kto ma pochválil." Žmurkla som na neho, pyšná, že som ho podpichla.
"Elijah..." zavrčal a prešiel si rukou po strnisku.
"Fakt to bolo nenápadné, Bryce." Nahla som sa k nemu.
"Alkohol. Nedokázal som sa ovládať. Už sa to viac nestane. Dojedz už."
"Ty nebudeš jesť?"
"Dievčatko, keby som si dal čo i len kúsok jedla, skončilo by to v záchode... ak by som naň stihol dobehnúť." Zasmiali sme sa. Ako rýchlo dokážem odpúšťať. Asi som zabudla ako hlboko ma včera zranil.
...
Prišiel po nás jeho vrtuľník. Na strechu. Jeho vrtuľník pre mňa prišiel a čakal ma na streche hotela.
"Kam ideme preboha?" Vypleštila som oči a on sa zasmial. Prezliekol si džínsy a mikinu, myslela som si, že v obleku je sexi, ale z tejto kombinácie som šalela.
"Mimo Londýna, tam kde budeme sami a kde nás nebudú naháňať paparazzi." Podal mi ruku a nastúpila som. Do hodiny sme sa ocitli na lúke. Bryce pripravil piknik?

"Panebože, to si pripravil ty?" Ukázala som na deku plnú jedla a pitia. Zasmial sa a chytil ma za ruku. Urobil to tak prirodzene, že si ani neuvedomil, čo to pre mňa znamenalo.
"Poď, začínam byť hladný." Potiahol ma bližšie, vyzul si tenisky a rozvalil sa na obrovskej mäkkej deke. Nasledovala som ho a zapozerala sa na oblohu. Po dlhom čase sa nemračilo, vonku síce nebolo úplne teplo, no sem tam sa cez oblak predral slabý lúč a dopadol na moju bielu tvár. Zavrela som oči a vychutnávala som si túto chvíľu.
"Čo to robíš Bryce..." vzdychla som si.
"Nechcem aby si si to zle vysvetlila... iba... mal som pocit, že ti dlžím ospravedlnenie. Chcel som pre nás pekný deň." Nadvihol sa na lakťoch a zadíval sa na mňa. Vyzeral, že chcel niečo povedať, no rozmyslel si to a ľahol si späť. Sadla som si a obzrela som sa okolo seba. Vzala som si jahodu a odhryzla si z nej.
"Takže, Bryce." Začala som. Sadol si a pozrel sa na mňa. Vyzeral uvoľnene, usmieval sa. Nadvihol jedno obočie a čakal, kým budem pokračovať.
"Ako sa darí malej Winter?", povedala som tichým hlasom a hrala sa so žmolkami na deke.
"Chýbaš jej." Och, aj ona mi chýbala a veľmi.
"Naučila sa čítať. Tú knižku čo si jej dala. Nemal som čas jej ju čítať, tak sa to naučila sama." Povzdychol si.
"Máš toho veľa. Sem tam by som k nej mohla zajsť." Pokrútil hlavou.
"Nemyslím si, že je to dobrý nápad."
"Prečo nie? Trochu by sme sa zahrali a..."
"Stell, videli by ťa. Si na každej stránke, v každom časopise. Nová, tajomná a sexi asistentka ministra Oakhilla." Neveriacky som sa na neho pozrela.
"To nemyslíš vážne." Mykol plecom.
"Všetci boli z teba mimo."
"A to ešte nevideli, aké ďalšie šaty skrýva môj šatník." Zasmiali sme sa a znovu sa mi zahľadel do očí.
"Je skvelé mať ťa opäť pri sebe." Usmiala som sa.
"Od toho predsa kamaráti sú. A som za to dobre platená." Žmurkla som a hodila som si do úst ďalšiu jahodu. Dlaňou prikryl tú moju a palcom ma pohladkal.
"Ani si nevieš predstaviť aké to je držať sa od teba tak ďaleko. Myslel som že z toho zošaliem. Šepkala si mi do ucha mená a ja som myslel na to ako by som ťa..." zasekol sa a ja som sa začala smiať.
"Tak to pre to som ti niektoré musela povedať aj trikrát." Prikývol.
Rozprávali sme sa tam do zotmenia, už sa ochladilo a tak si sadol ku mne. Objal ma zozadu a ja som sa oprela o jeho hruď. Sledovala som jasnú oblohu plnú hviezd. Toto by som chcela, už navždy. Cítila som jeho dych blízko môjho krku. Jemne naň prisal svoje pery a zo mňa vyšiel tichý vzdych.
"Ach dievčatko, keby len vieš čo so mnou robíš." Nemusela som to vedieť. Cítila som to. Otočila som sa a naše pery sa spojili. Chytil ma za bradu a bozkával ma stále nenásytnejšie. Sadla som si na neho obkročmo a prsty si zaplietla do jeho vlasov. Rukami mi prechádzal po chrbáte, nižšie a nižšie, až kým sa neocitli na mojom zadku. Silno ho stlačil a pritiahol si ma ešte bližšie. Srdcia nám splašene bili. Prešiel mi jazykom po perách, zahryzol mi do spodnej a pokračoval. Naše jazyky sa prepletali a telá vlnili.