Save me

8.

"Čo do riti to má znamenať?", zvrieskla som hneď ako sa Bryce pripojil na videohovor. Nechápavo zdvihol obočie.
"Netvár sa, že nevieš o čom hovorím Bryce. Ten chlap zdieľa so mnou apartmán. Práve ma čaká pred sprchou." Povedala som mu podráždene, no vytočil ma ešte viac tým, aký zostal pokojný.
"Stella, je to tak najlepšie. Ochráni ťa, nikdy by som si neodpustil, keby sa ti niečo stalo." Upravil si sako a kravatu.
"Budem musieť ísť, mám dôležité stretnutie." Podotkol a ja som porazenecky vzdychla. Nepatrne sa pousmial. Ten úsmev ma niekedy dostal do kolien. "Určite to zvládneš, Stel, zvykneš si. Skúsim mu dohovoriť, možno ti dá väčšie súkromie, no uvidíme ako to dopadne keď...",prerušila ho jeho ochranka, no nepočula som, čo hovorí. "Musím ísť, opatruj sa." Zamával mi a vypol hovor.
Zagánila som na svoj odraz v zrkadle. Je zvláštne ako sa vám život dokáže zmeniť za pár sekúnd. Hoci som bola nahnevaná, že mi Bryce vybavil pestúnku ako malému dieťaťu, jeho strach o mňa ma v kútiku duše tešil. Ozval sa buchot na dvere a vytrhol ma z mojich myšlienok.
"Čo je?" , zvrieskla som.
"Pani Flemingová, mali by ste už konečne vojsť do sprchy ak chcete stihnuť dnešný program." Povedal podráždene. Super. Už mi robí aj rozpis toho, kedy a ako sa mám osprchovať. Vyplazila som jazyk zavretým dverám-sama neviem prečo, doteraz ma štvalo, že sa Bryce správa akoby som bola dieťa a ja trucovito vyplazím jazyk dverám.
....
Vyšla som s pokojným krokom z kúpelňe. Zabalená len v uteráku, rozhodnutá otestovať pána dokonalého. Pozorne som ho sledovala, keď som okolo neho prešla polonahá, no ten chlap sa ani nepohol a najmä, ani sa nepozrel mojim smerom.

Vzala som si teda porazenecky svoje oblečenie a rýchlo som prešla späť do kúpelne, aby som sa prezliekla. Bola som červená ako paradajka, dočerta, čo ma to vôbec napadlo.
"Kam teda ideme?", prehodila som nenútene, kým som si česala vlasy.
"Mám vás zobrať na nákupy.", odpovedal mi popri tom, ako zamračene pozeral do svojho telefónu.
"Na nákupy? Dnes to nehrozí." Zívla som si a pozrela sa von oknom. Lialo, bolo zamračené a teda to bolo posledné miesto, kde by som chcela stráviť deň.
"Pani Flemingová, plním príkazy pána Oakhilla, ako už dobre viete. Prikázal mi to, takže buď vás na tie nákupy privediem po dobrom, alebo po zlom, no na nákupy pôjdete. Myslel som, že ste dospelá a nie nejaké trucovité decko." Odložil si mobil do vrecka, narovnal sa a pozrel na mňa tými ľadovými očami. Striaslo ma, mal pravdu, nie som žiadne trucovité decko. Bryce mi dal prácu a chcel, aby som si kúpila niečo na večierky, na ktoré budem chodiť s ním.

...
O pár hodín som sedela v aute, tašky Kayden naložil do kufra- bolo ich asi 20. No svoj výber som neľutovala- brala som najmä šaty v čiernej farbe, niektoré boli odvážnejšie, iné slušnejšie, no v poslednom obchode ma zaujali sexi červené šaty, pri ktorých som mala chvíľu pocit, že Kaydena priviedli do rozpakov- to bolo jasné znamenie, že si ich mám kúpiť.
"Čo máme v pláne ďalšie?", spýtala som sa a keď som si uvedomila, že vonku je už tma, zívla som.
"Na dnes už nič. Mali by ste si oddýchnuť, aby ste sa zajtra vedeli venovať potrebným dokumentom od pána Oakhilla.", odpovedal mi nezaujato a sledoval cestu. Zadívala som sa na jeho odraz v spätnom zrkadle. Jeho vlasy sa vplvom tohto počasia zvlnili a pôsobili neupravene- no napriek tomu bol upravený, ako vždy. Modré, ľadové oči pozorovali londýnsku premávku. Plnšie ružové pery mal nepatrne stiahnuté do čiarky- všimla som si, že tak pôsobia vždy keď sa veľmi sústredí. Čo ma na ňom však neskutočne priťahovalo (áno, musím si to priznať), bolo jeho upravené strnisko. V kombinácii s čiernym oblekom, ktorý mal na sebe pôsobil neodolateľne a ženy v obchodoch z neho nedokázali odtrhnúť zrak.
"Ešte dlho ma budete pozorovať?", povedal a prisahám, že sa mierne uškrnul. Och bože, ešte že bola tma, lebo som očervenela ako taká paradajka.
"Pozerala som sa na cestu, nenamýšľajte si." Na moje prekvapenie to znelo vyrovnane a presvedčivo. Zvyšok cesty sme mlčali.