Save me

6.

Tak ako Bryce sľúbil, o ôsmej ma pred bytovkou čakalo čierne SuperB a tak, ako som sľúbila zase ja, zbalila som si všetko potrebné a bola som pripravená keď mi Bryce zaklopal na dvere. Nemala som toho veľa, zmestila som sa do troch tašiek.
"Páni, myslel som, že ženy toho potrebujú k životu oveľa viac." Prehodil Bryce, keď som mu podávala druhú tašku.
"Potrebujú, no v prvom rade na to musia mať. A ja odmietam robiť šľapku, aby som si mohla dovoliť luxus." Tretiu tašku som vzala ja a zamkla som dvere. Bryce natiahol ruku a gestom si vypýtal kľúče. Vložila som ich do jeho veľkej dlane, pri mojom jemnom dotyku ruku rýchlo odtiahol, kľúče si hodil do vrecka a zobral zo zeme moje tašky.
"Poďme, pán Warren, tvoj šofér a zároveň ochranca, nás už čaká." Usmial sa pri slove ochranca. Priznám sa, neznelo to až tak zle. Až dokým som nezišla dole a pán Warren nevystúpil z auta.
"Dokelu to musí byť nejaký vtip." Zasyčala som na Brycea. Na nič viac som sa nezmohla, pretože už kráčal oproti mňa a naťahoval sa pre moju tašku. "Pani Flemingová." Kývol na mňa hlavou. Pokúsila som sa o úsmev, no nešlo to. Podala som mu tašku, potom vzal tašky aj Bryceovi a zamieril k autu. "Bryce, môžem s tebou na chvíľu hovoriť? Prosím?" Zastala som a pozrela prosebne na Brycea. Na tvári sa mu zračili obavy, no prikývol.
"Môžme mať súkromie?" Pozrela som sa najprv do jeho láskavých hnedých očí a potom do ľadovo-modrých očí, ktoré do mňa môj nový ochrankár zapichol.
"Prepáčte pani Flemingová, zrejme ste nepochopili, prečo som tu. Som vaša nová ochranka a šofér, bohužiaľ vám musím byť vždy nablízku. Platí to, podľa mojej zmluvy, ktorú som uzavrel s pánom Oakhillom. No a platí presne od dneška od ôsmej rána, a keďže je štvrť na 9..." spustil, no Bryce ho prerušil mávnutím ruky.
"Bude to len chvíľa." Zašomral Bryce, očividne spokojný s tým, čo pre mňa našiel. Vzdialili sme sa, no ten chlap z nás ani na sekundu nespustil zrak.
"To si robíš srandu?" Vyštekla som na Brycea, ktorý ostal prekvapený mojou prudkou rekaciou.
"To je ten chlapík do ktorého som vrazila pred tvojou kanceláriou? Ten čo mi ani nepomohol vstať zo zeme?" Bryce si vložil ruky do vreciek.
"Stella, je najlepší z najlepších, ver mi." Pokrútila som hlavou.
"Nikde s ním nejdem." Povedala som rozhodne. "Nemáš veľmi na výber, dievčatko, aspoň pokiaľ si si to s novou prácou nerozmyslela. Nebudem o tom diskutovať." Vedela som, že akákoľvek námietka je momentálne zbytočná, no bola som rozhodnutá, že sa pána Warrena, -alebo Kaydena, ako som mala možnosť zistiť len nedávno- musím zbaviť. Rozhodne som pri sebe nepotrebovala mať ľadovec bez emócií. Vzdychla som a ako malé trucovité decko som sa vybrala späť k autu a k soche, ktorá ma prebodávala pohľadom.
"Vyzerá veľmi nadšene, že mi musí robiť spoločnosť." Precedila som pomedzi zuby.
"Odvezie ťa na hotel, všetko je už vybavené. Keď niečo, vieš kde ma hľadať, vie to aj pán Warren. Budeme v kontakte, zatiaľ pracuj na zadaných úlohách."
Kayden mi otvoril dvere, stihla som odpovedať tiché "Dobre..." a ten chlapík mi zabuchol dvere pred nosom. Obišiel auto a ešte sa s Bryceom o niečom zhovárali. Ten chlap bol celý v čiernom, čierna košeľa mu trčala z obopnutého čierneho saka, bol vysoký a svalnatý, chladný a odmeraný. Rozhodne nevyzeral ako niekto, s kým by som mohla zažiť nejakú zábavu, tak ako sa občas stalo s chlapíkmi, čo strážili Winter.
Sadol si za volant a narovnal si spätné zrkadlo. Pohľady sa nám na chvílu stretli, no z jeho ľadových očí ma zamrazilo, pomrvila som sa na zadnom sedadle a zahľadela sa radšej von oknom. Na Brycea som sa ani nepozrela, toto si s ním ešte vybavím. Cítila som sa nezvyčajne malá a zostala som celú cestu nesvoja.