Save me

15.

"Si v poriadku? Takúto tichú som ťa ešte nezažil a sme spolu skoro 2 mesiace." Poznamenal Kayden a znepokojene sa pozrel do spätného zrkadla. Potiahla som nosom a viac sa zababušila do saka, ktoré mi dal Elijah.
"Hej."
"Očividne ťa zasiahlo čo si videla..." nedal sa Kayden.
"Nechcem sa o tom baviť."
"Rozumiem." Prikývol a zvyšok cesty sme boli ticho. Bola som mu vďačná za to, že sa nevypytoval.
...
Ráno bolo hrozne ťažké vstať. Hlava ma bolela, akoby som vypila 5 fliaš šampanského, cez uplakané oči som ani poriadne nevidela a keď sa mi konečne podarilo vyliezť von, bolo takmer 11 hodín.
"Dnes si si pospala." Ozval sa posmešne Kayden, sledoval ma opretý o kuchynskú linku. Prevrátila som očami a vybrala sa do kúpelne. Chvíľu trvalo, kým som sa dala dokopy. Hodila som sa na gauč a zapla si telku.
"Kayden, dnes nemáme nič v pláne, pokojne sa prezleč a poď si sadnúť na gauč." Poznamenala som keď som si ho obzrela. Stál za mnou, ako vždy v bezchybne upravenom saku a vyžehlenej košeli. Usmial sa.
"Klienti predtým to odo mňa vyžadovali."
"Aby si takto celý čas stál a bol neustále v obleku?" Vyvalila som na neho oči a on prikývol.
"Hej, boli nároční. Budem rád ak to tebe nebude prekážať."
"Blázniš? Pokojne sa prezleč, nemusíš nosiť len oblek. Von môžeš nosiť aj obyčajné rifle, doma tepláky..."  znovu sa zasmial.
"Tak teda idem na to." Zmizol a za sekundu sa vrátil v obyčajnej mikinovej súprave. Bol dokonalý. Mikina mu obopínala svaly, okrem toho pôsobil oveľa uvoľnenejšie ako v obleku.
"Sadni si." Zasmiala som sa a poklepkala na miesto vedľa seba. "A pokojne sa uvoľni." Žmurkla som a on sa zvalil na gauč vedľa mňa.
"Toto som potreboval." Natiahol sa a pozrel sa na mňa. "Ďakujem." Pokrútila som hlavou. Veď je to úplne normálne, ten človek ešte nežil normálne alebo čo?
"Tak, ako sa cítiš?" Opýtal sa ma, no sledoval už seriál v telke.
"Celkom fajn. Čo ty?"
Mykol plecami.
"Dnes mi volal pán Oakhill. Chcel s tebou hovoriť ale nevedel sa ti dovolať. Povedal som mu, že spíš a ozveš sa potom." Bola som mu za to vďačná, zrejme mu neušlo ako ma Bryce ranil.
"Hej ozvem... niekedy..." prikývol a ďalej sme sa rozprávali o všeličom možnom. Konverzácia s ním bola taká plynulá a nenútená, že ma to samu prekvapilo. Zašvŕkalo mi v bruchu a uvedomila som si, že som jedla naposledy včera na obed. Kay tiež určite nič nejedol a bolo mu istotne nepríjemné to priznať.
"Mala by som sa zahrať na žienku domácu a niečo nám uvariť." Postavila som sa z gauča a on ihneď vstal a šiel za mnou.
"Kayden, idem len pár metrov- do kuchyne." Prevrátila som očami. Obývačka bola totižto s kuchyňou prepojená, oddeľoval ich od seba len menší ostrovček.
"Máš pravdu. Nechcem vyzerať že sa dostatočne nevenujem svojej práci." Vzdychol si a sadol si na stoličku. Musel byť po týchto dňoch vyčerpaný, celý čas za mnou chodí a ja vlastne ani neviem či som ho videla jesť, piť alebo sedieť.
"Seď, ja zatiaľ urobím palacinky. Na viac sa dnes nezmôžem." Zívla som si a on sa usmial.
"Palacinky zbožňujem." Vyzerali sme ako obyčajný pár, v našej domácnosti. Bolo to až príliš prirodzené a mne sa to páčilo. Atmosféra bola úplne uvoľnená a Kayden sa postupne začal chovať ako doma, alebo ako dobrý kamarát na návšteve.

Najedli sme sa tak, že sme ledva prešli z kuchyne na gauč. Ja som sa zvalila na jednu stranu a on na druhú. Zapli sme si seriál a ja som zaspala. Bola som vyčerpnaná, nie len fyzicky ale aj psychicky. Dokonca sa mi s Brycem aj niečo snívalo. Zobudila som sa až podvečer. Vonku bolo zamračené a tak sme mali v obývačke takmer úplnú tmu, svietila jedine telka. Bola som zakrytá dekou, hoci som si nepamatäla, že by som sa zakrývala ja. Na moje prekvapnie Kayden spal. Usmiala som sa. Vyzeral tak spokojne, určite to už dávno potreboval. Potichu som vstala a prikryla ho dekou. Mala som chuť pohladkať ho, dotknúť sa ho. Sálalo z neho teplo a niesla sa okolo neho jeho vôňa- korenistá a drahá, no extrémne mužská a sexi. Prešla som do kuchyne a pozrela sa na čas. Bolo 19:06, už je zbytočné urobiť si kávu. Šla som si pohľadať mobil, našla som ho v saku, ktoré mi večer nechal Elijah. Vo vrecku bol lístok s nápisom Ulož si moje číslo -Elijah. Vzala som telefón a prešla s ním späť na gauč. Kayden sa ani nepohol a ja som ho nemala v pláne budiť. Potreboval sa vyspať. Na mobile mi vyskočilo 9 neprijatých hovorov od Brycea. Všetky upozornenia som zmazala a rozhodla som sa, že nám na večeru objednám pizze. Zahľadela som sa na Kaydena a snažila sa prísť na to, akú pizzu by mohol mať rád. Hawaii? S ananásom? Určite nemá rád ananás na pizzi. Objednala som nám jednu syrovú a jednu so šunkou, olivami a kukuricou. Povedala som si, že tie má rád takmer každý. O zhruba hodinku mi prišlo upozornenie, že o 5 minút nám pizzu donesú. Kayden sa ani nepohol a tak som sa musela prizrieť bližšie, či vôbec dýcha. Vtedy sa však začal preberať a rovno ma uvidel, ako na neho civiem. Zhrozil sa a prudko si sadol.
"Do riti!"