Stella sa vďaka Bryceovi dostane do spoločnosti veľmi vážených a rešpektovaných pánov. Vydržať v ich spoločnosti však nebude ani zďaleka tak náročné, ako zahnať spomienky na minulosť, či dodržať jednu zo základných podmienok. Nezamilovať sa. Pretože...
"Prepáč Stella, nechcel som zaspať, neviem ako sa to stalo, ešte sa mi to nikdy nestalo, nič sa ti preboha nestalo? Nikto tu nebol?" Vyskočil na rovné nohy a pribehol ku mne. Zahľadel sa mi do očí a chytil mi ruku. Do tváre sa mi nahrnula červeň, stál tak blízko, že som cítila teplo, ktoré z neho sálalo a cítila jeho zrýchlené dýchanie. "Stella, si v poriadku?" Jemne mnou potriasol. "Áno som, nič sa nestalo Kayden." Pokúsila som sa na neho usmiať a nedať najavo, že ma vyviedol z miery. "Veď je normálne že si sa potreboval vyspať." "Mohlo sa stať to čo predtým, keď zaspali a..." "Kayden..." položila som mu ruku na hruď. Srdce mu bilo ako splašené. "Nič také sa nestalo. Dobre? Upokoj sa..." jemne prikývol. Chvíľu sme mlčky stáli a pozerali sa jeden druhému do očí. Zazvonil zvonček a ja som sa mykla. "Otvorím." Povedal rozhodne Kayden a vybral sa k dverám. "To bude pizza." Šla som pre peniaze do izby, no keď som sa vrátila, pizza už bola na stole a pri ňom stál Kayden s rukami vo vreckách. "Mala som to zaplatiť ja." Zamračila som sa na neho a on sa uškrnul. "Kayden, ja som objednala tú pizzu a..." "Buď už na chvíľu ticho a sadni si za stôl." Obaja sme sa zasmiali. "Aj ty si sadni. Nevedela som akú ti mám objednať, uznala som že nie si typ ktorý má rád ananás na pizzi a..." "To teda nie som. Ten kto dal ananás na pizzu by si mal odsedieť vo väzení aspoň doživotie." Obaja sme sa zasmiali. "Kay..." pozrel sa na mňa a nadvihol obočie. "...den..." dokončila som a on sa zasmial. Odtrhol trojuholník a položil mi ho na tanier, potom to isté urobil aj sebe. "Ako dlho už pracuješ ako bodyguard?" Rozhodla som sa, že začnem s mojim vypočúvaním. "Začal som hneď ako som dovŕšil 18." Odhryzol si a začal prežúvať. Ešte aj pri tom vyzeral tak dobre. "Prečo práve táto práca?" Napodobnila som ho. Bože, bola som taká hladná a ani som si to poriadne neuvedomovala. "Je toto nejaké vypočúvanie? Podobné otázky mi totižto dával pán Oakhill na pohovore." Zasmial sa. Pri jeho mene ma striaslo. "Nespomínajme ho. Radšej mi odpovedz." "Mal som na to svoje dôvody. Nerád hovorím o sebe. Radšej mi povedz čo je medzi tebou a..." "Nič. Čo by bolo?" Prerušila som ho skôr ako stihol dohovoriť. Položil svoj kúsok pizze a zapozeral sa na mňa. "Včera to tak nevyzeralo." "Čo myslíš? Neviem o čom hovoríš." "Keď si ich videla spolu na chodbe, vyzerala si strašne." Mykol plecami. Niekto zabúchal na dvere. "Hej..." zašepkala som, keď sa Kayden dvíhal zo stoličky. Zdvihol nechápavo obočie. "Ak je to Bryce tvárme sa že nie sme doma." Vyvalil na mňa oči. "Vyhodil by ma, keby to zistil. Nemôžem riskovať svoju kariéru." Nahol sa bližšie aby mi to pošepkal. "Neboj, nestane sa to." Pokrútila som hlavou a on zaváhal. Nakoniec si však sadol naspäť oproti mňa. "Stella, viem že si tam." Ozvalo sa znovu búchanie. Bol to Bryce. Prevrátila som očami. "Zostaň tu, idem ja." Postavila som sa a otvorila som dvere. Z očí mu sršal hnev, znova bol oblečený neformálne. Vytlačil ma z dverí a vpochodoval do obývačky. "Wau, pán minister nečaká ani na pozvanie?" Založila som si na hrudi ruky. "Kde je pán Warren?!" Vyštekol. "Tu som, pane." Vyšiel zpoza ostrovčeka. Bryce si ho premeral. "Čo to má znamenať? Kde máte oblek? Za čo vás platím?" Ukázal na neho. Kayden zostal ako obarený. "Hneď to napravím, pane." "Nie... Bryce čo to robíš?" Zastavila som ho a podišla ku Kaydenovi. "Ja som ho donútila k tomu, aby sa konečne trochu uvoľnil. Ty tiež nechodíš nonstop v obleku." "Stella, prezlečiem sa, keď si to pán Oakhill želá." Bryce zdvihol obočie. Vyzeral ešte nahnevanejšie ako keď prišiel. "Stella? Už si aj tykáte? Máte to v zmluve? Čo do riti sa tu deje?" Rozhodil rukami. "Kayden, necháš nás prosím?" Počula som ako odkráčal do izby. Stáli sme oproti sebe, obaja rozčúlení. "Čo je?" Vyštekol na mňa. "Môžeš sa začať správať ako dospelý? Čo ti urobil, že si na neho takýto bol?" "Neplatím ho za to, aby nič nerobil." "Robí toho viac ako ty." Zostal zaskočený. "Volal som ti najmenej stokrát a písal asi tisíc správ." Vytiahol svoj mobil a hodil ho na gauč pred seba. "Nie som povinná ti odpovedať, mám voľno, je víkend." Pokrútil hlavou. "Vieš ako som sa o teba bál?" Podišiel ku mne a ja som cúvla. "A kde bol tvoj strach včera na tej párty?" Povedala som potichu. "Stella ja..." ozvalo sa zaklopanie. Rozhodila som rukami. "Čo sú dnes návševné hodiny?" Zašomrala som a podišla k dverám. Prekvapilo ma keď som v nich uvidela Elijaha. "Ahoj..." usmial sa na mňa. "Dúfam, že neruším, smiem ísť ďalej?"
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
