Save me

9.

Mesiac prešiel a ja som bola pripravená dokázať Bryceovi, že si vybral dobre. Veľmi som sa snažila a tak vybavil, aby sme s Kaydenom dostali iný apartmán, v ktorom budem mať väčšie súkromie a kde nebude neustále snoriť. Dnes mal byť môj prvý deň v práci a ja som sa chvela od vzrušenia. Vzťahy s Kaydenom sa nezmenili, stále to bol ľadovec, ktorý nemal city. No s Bryceom sme sa za posledné týždne opäť zblížili. Stalo sa to v jeden večer, keď sa rozhodol, že ma vyskúša z toho čo už viem. S mojim výkonom bol nadmieru spokojný a tak ma pozval na večeru- bez Kaydena. Najskôr mal námietky, no potom mu Bryce vysvetlil, že ma vlastnú ochranku. Moje city k nemu nevyprchali, no snažila som sa nedať mu to najavo. Stále som myslela na to, čo sa medzi nami stalo, keď som robila opatrovateľku Winter. Pri pomyslení na jeho bozky a dotyky som úplne znervóznela a on si to všimol.
"Deje sa niečo, dievčatko?", spýtal sa ma a pozoroval moju reakciu. Rýchlo som pokrútila hlavou a prekrížila si pod stolom nohy. Vedel čo so mnou stále robí a niekedy som mala pocit, že si túto moc vychutnáva. No netušili sme kam až do po večeri a pár pohárikoch vína povedie.
Skončili sme u mňa, v apartmáne a s hlučným smiechom sme sa bavili o všetkom a zároveň o ničom, bolo to ako za starých čias. Dokázali sme sa rozprávať aj hodiny a on mi bol za to vďačný- nemal takmer nikoho s kým by sa mohol len tak porozprávať.
Všetko sa pokazilo, keď sa moja opitá hlava rozhodla, že je dobrý nápad Brycea pobozkať. Vrhla som sa na jeho pery, ktoré som už tak dlho chcela opäť cítiť na tých mojich a on mi vrazil jazyk do krku. Bozkávali sme sa nenásytne, obaja sme to dlho chceli a dlho sme sa ovládali. No keď sa jeho košeľa objavila na zemi a ja som mu začala prechádzať rukou po jeho vypracovanej hrudi, prudko sa odtiahol a ukončil to. Ponižujúce. Pár dní sa mi ani neozval a včera mi poslal SMS, aby som dnes o 18:00 bola pripravená a že ma príde vyzdvihnúť.
A tak som tu, v čiernych šatách, ktoré mi siahajú kúsok nad členky, s dlhými rukávmi a perlami na krku. Rozhodla som sa, že prvý večer na seba nechcem pútať pozornosť a v takej spoločnosti by tie červené šaty pôsobili vulgárne.
"Pani Flemingová, je načase ísť." Ozvalo sa popri zaklopaniu. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Bola som taka nervózna, v žalúdku som mala zvláštny pocit, no neviem, či to bolo kvôli Bryceovi, alebo kvôli tomu, že som nevedela čo očakávať. Rozhodne som vykročila k dverám, pred ktorými čakal Kayden. Usmiala som sa a pozdravila.
"Ako vyzerám?", spýtala som sa neisto, znelo to nervóznejšie, ako som chcela.
"Ako vždy dobre.", odpovedal mi bez väčšej emócie, ale aj to mi momentálne stačilo.
"Aký je plán?"
"Odveziem Vás pred budovu divadla, budem tam čakať celý večer. Vy budete zatiaľ dnu s pánom Oakhillom a jeho ochrankou. Keby sa niečo dialo, budem o tom hneď informovaný, no niečo také sa nepredpokladá." , povedal vyrovnaným hlasom a prešiel k výťahu. "Nemusíte sa báť, budete len sledovať predstavenie a potom vás čaká menšia afterparty. Tam už budem prítomný aj ja." Super, ako by mi to malo pomôcť. Prikývla som a vo výťahu som nervózne klepkala nohou.

Pred divadlom už stáli ľudia, paparazzi a veľmi drahé autá. Kayden zaparkoval a bežal mi otvoriť dvere.
"Ďakujem." Poznamenala som a obzerala som sa, aby som našla Brycea. Ten mi zamával z druhého konca a vydal sa za mnou.
"Ak by ste niečo potrebovali, moje číslo máte." Povedal Kayden, podal si s Bryceom ruku a sadol si do auta.
"Ahoj." Povedal nervózne Bryce.
"Ahoj." Snažila som sa vyčariť úsmev. "Takže..."
"Takže, ideme dnu. Žiadne fyzické kontakty, pohľady ani nič podobné. Si len moja asistenka a prekladateľka v jednom." Povedal a vybral sa smerom ku vchodu.
Tie slová ma zasiahli a nedokázala som ich počas celého predstavenia vypustiť z hlavy.