Stella sa vďaka Bryceovi dostane do spoločnosti veľmi vážených a rešpektovaných pánov. Vydržať v ich spoločnosti však nebude ani zďaleka tak náročné, ako zahnať spomienky na minulosť, či dodržať jednu zo základných podmienok. Nezamilovať sa. Pretože...
V ten deň sme sa vrátili do domu. Medzi nami vládla zvláštna situácia, asi potrvá, kým si opäť zvykneme. "Hej Kay, robím to aj pre teba..." usmial sa na mňa. "Ja viem." Prezrel dom a potom ma vtiahol dnu a zamkol. "Takže, aké máme plány?" Hodila som sa na gauč. Síce som spala do jednej, no bola som taká zničená. "Mala by si sa prezliecť a zavolať Bryceovi." Prikývla som. Mala som skvelý nápad. Vzala som do ruky telefón a zistila som, že Bryce ma predbehol. Zavolala som mu teda späť, zdvihol po pár zvoneniach. "Ahoj." Ozvalo sa. "Ahoj..." hrala som sa so žmolkou na deke. "Nenašiel som vás doma, chcel som sa porozprávať." "Boli sme sa prejsť, potrebovala som sa vyvetrať." "Chápem... čo povieš na obed?" "Bryce..." pozrela som sa na Kaydena. "Nemám veľmi chuť ísť do reštaurácie, no rada prijmem pozvanie na tvoje palacinky..." zahryzla som si do pery a čakala na jeho reakciu. "To je skvelý nápad." Počula som na jeho hlase, že sa usmial. "Tak zajtra?" "Budem ťa čakať. Winter sa poteší." Usmiala som sa pri pomyslení na ňu. Tak veľmi mi chýbala. "Aj ja sa na ňu teším." "Tak zajtra... pa..." zložil a mňa zabolelo srdce. Ako som mohla byť tak blízko a dopustiť, aby sa môj najbližší človek dostal do takýchto problémov? "Zajtra o 12tej ideme na obed k Bryceovi." Kayden prikývol a sadol si ku mne na gauč. "Trápi ťa to však..." "Nedokážem pochopiť, ako som sa dostala do tejto situácie... Bryce je... alebo bol môj najbližší človek... bol moja rodina... chcem mu pomôcť Kay, ale bojím sa, že to nedokážem..." zapol telku a zadíval sa na obrazovku. "Dokážeš to... ale nebude to nič pekné. Dostať ho z toho bude veľmi náročné... a zničiť Maxwellovcov..." pokrútil hlavou. "Nechcem aby sa mu niečo stalo..." "Jemu sa nestane nič, pokiaľ ho z toho vyvlečieme. Viem, že ti bol blízky, no Stella, on nie je dobrý človek... viem, že ti pomohol, ale mne zničil život..." pozrela som sa na neho. "Ja viem Kayden a mrzí ma to..." "Už sa o tom nebavme..." prikývla som. Zavibroval mi mobil.
E: Dúfam, že máš na sebe ešte stále moju súpravu ;) S: Áno, mám🙄 E: Zase mám dôvod prísť k tebe ;) vždy si musím zbierať oblečenie.
Usmiala som sa a pokrútila hlavou. Kayden zase zaspal, posediačky. Zabudla som, že zrejme nespal celú noc. Prehodila som cez neho deku a podoprela mu hlavu vankúšom, aby nebol celý dolámaný, keď vstane.
S: Prečo by si sa nepozval sám, keď ťa už nikto nepozve, však... E: 😂 Samozrejme, byť ministrom má svoje výhody. S: Aké, napríklad?🙄 E: Môžem mať kedykoľvek, čokoľvek. ;) S: So mnou sa ti to veľmi nedarí ;) E: Kto povedal, že ťa chcem?🙄 S: Tvoje nohavice ráno. E: Och dosť, vyhrala si 🙄😂
Usmievala som sa na mobil ako pubertiačka, dokonca som sa asi aj červenala. Elijah bol snom každej ženy.
E: Chcel by som ťa niekedy pozvať na večeru. 🙈 S: Premyslím si to. ;) E: Si ťažký oriešok, hráš neprístupnú? S: Možno ;) E: Neposlušné dievča ;) Nepoľavím...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
